Kto je pochovaný v tzv. erdődyovskej krypte v kláštornom komplexe v Hlohovci?

Možnosť stiahnutia článku tu:

Františkánsky kláštor spolu s priľahlým kostolom Všetkých svätých patria medzi najstaršie pamiatky Hlohovca. Ich počiatky siahajú minimálne do 15. storočia. Za dátum vzniku kláštora sa zvyčajne označuje rok 1492. Od týchto čias až po súčasnosť prešiel kláštorný komplex viacerými stavebným úpravami. Keďže k ľudskému životu neodmysliteľne patrí i smrť, v kláštornom komplexe bolo vybudovaných i viacero krýpt ako miest večného odpočinku ľudí, ktorých ostatky tu boli uložené.

Jednou z takýchto krýpt je i rozsiahla krypta z 18. storočia, v jej prednej časti sú podľa nápisu na stene pochovaní viacerí príslušníci rodu Erdődy. Do tejto krypty sa vchádza z južnej strany kláštora, vstupuje sa do nej cez vstupný kamenný portál, v ktorom sú osadené drevené dvere (obr. 1).

V hornej časti portálu je znázornená ľudská lebka s prekríženými hnátmi, ktorú dopĺňa dvojriadkový latinský nápis MEMENTO MORI / DIE XXI OctObR(IS) MDCCLXXX (Pamätaj na smrť. Dňa 21. októbra 1780) (obr. 2).

Nápis v krypte, informujúci o pochovaných príslušníkoch rodu Erdődy, je umiestnený na západnej stene krypty, v priestore pod vstupným schodiskom (obr. 3).

Ako som už uviedol, podľa nápisu v krypte sú tu pochovaní viacerí príslušníci rodu Erdődy. Pôvodne boli pochovaní v Kláštore svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach, kde mali Erdődyovci už minimálne od 18. st. vybudovanú rodinnú kryptu.  Po zrušení tohto  františkánskeho kláštora za panovania Jozefa II. začal kláštorný komplex pri Dechticiach pustnúť a stal sa i miestom, ktoré navštevovali vykrádači hrobov. Vykrádaniu sa nevyhla ani erdődyovská hrobka – je známe, že z krypty Erdődyovcov boli ukradnuté mnohé klenoty, ktoré mali pochovaní pri sebe. Zvlášť markantne sa to prejavilo pri hrobe jágerského biskupa Gabriela Erdődyho (1684-1744) (obr. 4), z ktorej údajne boli ukradnuté odznaky biskupskej moci – prsteň, reťaz, kríž i biskupská berla. Jágerský biskup Gabriel Erdődy bol bratom Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759), ktorý v roku 1720 získal hlohovské panstvo. Mimochodom, je paradoxné, že hlavným páchateľom týchto krádeží bol strážca Štefan Hideghéty, ktorý bol poverený dohľadom nad opusteným kláštorom. Vzhľadom na tieto okolnosti sa Jozef Erdődy (1754-1824) rozhodol previezť telesné pozostatky svojich predkov na bezpečnejšie miesto – do Hlohovca.  O tomto prevoze sme informovaní minimálne z dvoch zdrojov – prvým zdrojom je samotný nápis v krypte hlohovského kláštora, druhým zdrojom je kronika františkánskeho kláštora v Hlohovci.

IN CLAVSTRO CATHARINAE

RECLVSA NOVITER A IOSEPHO

ERDÖDY ERVTA, ET IИ VNA VR

NA POSITA PIGNORA FAИCISCO,

EIVSQVE FILIIS CVRAE OFERVNTVR.

Text tohto nápisu na stene krypty je sekundárny, nakoľko je i voľným okom badateľné, že pod vápenným náterom sú zvyšky staršieho nápisu, zrejme identického s terajším nápisom, ale napísaného väčšími písmenami. Novší nápis teda vznikol nie veľmi dlhú dobu po vyhotovení staršieho nápisu.

Stretol som sa s viacerými prekladmi textu na novšom nápise, osobne považujem za významovo najsprávnejší preklad, ktorý urobil Mgr. Augustín Rebro (1927-2011):

V kláštore Kataríny

nájdené, v novšom období Jozefom

Erdődym vykopané a na jedno miesto

položené príbuzenstvo sa dáva do opatery Františkovi

a jeho synom

Okolo latinského textu sú zelenou farbou namaľované dve dolu sa krížiace ratolesti. Spodné listy týchto ratolestí sú väčšie a je do nich čiernou farbou vpísaných 8 mien zosnulých členov rodu Erdődy. Na ľavej ratolesti je smerom zhora nadol menami označených  6 príslušníkov tohto rodu – ich mená sú prepísané v pôvodnom tvare, t.j. i s chybami, ako je napr. zrkadlový obraz písmen:

ADAMUS EP(ISCO)PUS NITRI(ENSIS)

(CO) ИTESSA

CHRISTOPHORUS AN(N)O 1778

ANTONIUS

GEORGIUS

TERESIA ESZTERHAZY AN(N)O 1755

Na pravej ratolesti sú smerom zhora nadol menami označení títo 2 príslušníci rodu:

IOS(EPHUS) LEOPOLDU(S)

IOSEPHA An(n)o 1757

Ako som uviedol, okrem tohto nápisu v krypte nás o prevoze pozostatkov príslušníkov rodu Erdődy z Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach do Hlohovca informuje i kronika františkánskeho kláštora v Hlohovci. Kým text v krypte informuje len o menách, v niektorých prípadoch i o rokoch úmrtia príslušníkov rodu Erdődy, text v kronike umožňuje vo väčšine prípadov i bližšie určenie pochovaných osôb. Zápis v kronike však uvádza, že pozostatky Erdődyovcov boli do krypty v hlohovskom kláštore prevezené dňa 12. januára 1818 za prítomnosti veľkého počtu ľudí. Je tu teda zjavný nesúlad s chronogramom z krypty, ktorý udáva rok 1816, eventuálne rok 1817.  Podľa zápisu v kronike by sa dalo predpokladať, že telesné pozostatky členov rodu Erdődy boli po privezení do Hlohovca istú dobu uložené v kaplnke svätej Anny a až odtiaľ potom slávnostne prevezené 12. januára 1818 do krypty v kláštornom komplexe. Podľa zápisu v kronike tu v tento deň boli znovu pochovaní títo členovia rodu Erdődy:

• manželka Juraja Erdődyho Terézia, rod. Eszterházy, ktorá zomrela v r. 1755 vo veku 69 rokov
• manželka Antona Erdődyho Jozefa, ktorá zomrela v r. 1757 vo veku 40 rokov
• Leopold Jozef Erdődy
• Juraj Erdődy – krajinský sudca
• Krištof Erdődy, ktorý zomrel v r. 1778 vo veku 51 rokov
• Adam Erdődy – nitriansky biskup
• Anton Erdődy
• grófka, ktorej meno nebolo známe

V nasledujúcom texte sa pokúsim o bližšiu identifikáciu osôb, ktoré sú tu pochované. Najskôr sa však treba vyjadriť k nesúladu medzi datovaním prevozu telesných pozostatkov členov rodu Erdődy podľa nápisu v krypte a datovaním tej istej udalosti v kronike františkánskeho kláštora v Hlohovci. Ako už bolo uvedené, nápis v krypte túto udalosť datuje do r. 1816 (eventuálne do r. 1817); zápis v kronike túto udalosť datuje do r. 1818. Osobne považujem za hodnovernejší údaj z kroniky, pretože je to v tomto prípade dôveryhodnejší prameň. Mylné datovanie z chronogramu treba pripísať jeho autorovi, ktorý sa zrejme niekde pri prepise musel pomýliť a tak mu vyšiel nesprávny dátum udalosti.

Teraz už možno prejsť k samotnej identifikácii osôb, znovu pochovaných v r.1818.

Osobu, ktorá je na ľavej ratolesti označená ako (CO) ИTESSA, čiže grófka, sa nám už zrejme nikdy nepodarí presnejšie identifikovať, pretože i v prameňoch z r. 1818 sa označuje ako grófka, ktorej meno nie je známe. Z tohto by sa mohlo usudzovať, že to zrejme bola nejaká staršia príslušníčka rodu, ktorá musela byť pochovaná dosť dávno, pretože ľudia z r. 1818 už nepoznali jej identitu.

Pri zvyšných pochovaných poznáme aspoň mená. Na ľavej ratolesti sú mená 5 členov rodu Erdődy, ktorí sú tu pochovaní. Sú to títo príslušníci rodu:

• Ladislav Adam Erdődy (1677-1736) (obr. 5), ktorý bol v r. 1706-1736 nitrianskym biskupom, bol to brat Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759)   

• Krištof Erdődy (1726-1778) bol synom Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759) a Terézie Eszterházy (1684-1755) – jeho manželkou bola Mária Antónia Kinski (1732-1803).
• Anton Erdődy (1714-1769) (obr. 6) bol tiež synom Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759) a Terézie Eszterházy (1684-1755) a bratom Krištofa (1726-1778) – ako istú zaujímavosť možno uviesť, že mal za manželku svoju sesternicu Jozefu (1717(?)-1757). Otcom Jozefy  bol brat Juraja Leopolda Jozef († 1733), jej matkou bola Terézia Berényi (1694-1772).
•  Juraj Erdődy – pri tejto osobe je v zápise v kronike františkánskeho kláštora uvedené,  že bol krajinským sudcom. Keďže zápis neuvádza žiadnu doplňujúcu informáciu, týmto Jurajom môžu byť dve osoby. Buď je to Juraj Erdődy (1647/1648 – 1712), ktorý zastával funkciu krajinského sudcu v r. 1704-1712 alebo jeho synovec Juraj Leopold Erdődy (1676-1759), ktorý túto funkciu zastával v r. 1748-1759. Vzhľadom na to, že prevoz telesných pozostatkov z Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach do Hlohovca sa uskutočnil z iniciatívy Jozefa Erdődyho, ktorý bol vnukom Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759), a mal teda bližší príbuzenský vzťah  k nemu, zdá sa pravdepodobnejšou možnosť, že v krypte sú uložené pozostatky Juraja Leopolda Erdődyho. Pri terajšom stave poznania však nemôžeme úplne vylúčiť ani tú možnosť, že pochovanou osobou je jeho strýko Juraj Erdődy (1647/1648 – 1712).    

•  Terézia Eszterházy (1684-1755) bola manželkou Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759)    

Na pravej ratolesti sú uvedené len dve mená:

• Jozefa (1717(?)-1757) – manželka a tiež sesternica Antona Erdődyho (1714-1769)
• Jozef Leopold– táto osoba je popri grófke neznámeho mena najotáznejším príslušníkom rodiny. V zápise v kronike františkánskeho kláštora je jeho meno uvedené v inej podobe, je tu spomínaný ako Leopold Jozef Erdődy. Ako som už uviedol vyššie, kroniku považujem v tomto prípade za dôveryhodnejší prameň a preto sa domnievam, že táto forma jeho mena je správna. V tom prípade  podľa môjho názoru ide s najväčšou pravdepodobnosťou o syna Jána Nepomuka (1723-1789) a jeho manželky Márie Terézie Anny Pálffy( 1727-1810). Spomínaný Ján Nepomuk bol synom Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759)  a otcom Jozefa Erdődyho (1754-1824).  V r. 1755 sa Jánovi Nepomukovi a jeho manželke narodilo dieťa, ktoré bolo pokrstené 3.8.1755 v Bratislave a pri krste dostalo meno Leopoldus Georg Ios(ephus) Adrianus Nepomuc(enus) Wenceslaus Michaël Erdődy. Toto je však zároveň zatiaľ jediný údaj, ktorý je o tomto synovi Jána Nepomuka známy. Zdá sa najpravdepodobnejšie, že zomrel v mladom veku, preto ho žiadne genealógie rodu neuvádzajú. Možno však teoreticky pripustiť i tú možnosť, že správna forma mena pochovaného je zaznamenaná na stene krypty – teda pochovaný by sa v tom prípade volal Jozef Leopold Erdődy. Vzhľadom na to, že prevoz telesných pozostatkov členov rodu Erdődy z Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach do Hlohovca  inicioval Jozef Erdődy, je logické predpokladať, že Jozef Leopold patril do jeho bližšieho príbuzenstva. Tu prichádza do úvahy Jozef Leopold Erdődy, ktorý bol bratom Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759). Tento Jozef Leopold podľa väčšiny genealógií rodu zomrel v r. 1733; podľa pomerne podrobnému rodostromu rodu Erdődy, ktorý bol vyhotovený zhruba v polovici 19. st. a je uložený v Ústrednom archíve Erdődyovcov v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, však zomrel o 10 rokov skôr  – v r. 1723. Jeho manželkou bola Terézia Berényi (1694-1772).

Na otázku uvedenú v názve tohto článku teda možno na záver odpovedať tak, že sa z ôsmich pochovaných osôb s určitosťou podarilo identifikovať piatich členov rodu Erdődy; v dvoch prípadoch poznáme mená pochovaných – ich jednoznačná identifikácia však  zatiaľ nie je možná; jednu osobu sa nepodarilo identifikovať, pretože jej totožnosť už nepoznali ani ľudia, ktorí ju v r. 1818 uložili do krypty v hlohovskom kláštore.

                                                                       Peter Novosedlík

                                                           Vlastivedné múzeum v Hlohovci