Porcelán, kamenina a sklo v ľudovom prostredí

V prvých vitrínach máme vystavený porcelán, ten je považovaný za panský tovar. Do ľudového prostredia začal prenikať koncom 19. storočia. Gazdiné ho získavali výmenou od handrárov. Boli to väčšinou hrnčeky, ktoré zdobili poličky – fogaše. Zriedkavejšie boli taniere s cibuľovým vzorom a hodiny s maľovaným ciferníkom. Snom detí boli bábiky s porcelánovými hlavičkami. V ďalších vitrínach sa nachádzajú porcelánové sošky svätých, ktoré pripomínali ľuďom pútne miesta a vlastne zdobili príbytky ľudí. Tanier s otvorom slúžil ako lampa s tienidlom.

Kamenina biela – úžitková a tmavá – črepina.

V ďalších vitrínach je vystavená kamenina, ktorá bola cenovo dostupnejšia a u ľudí obľúbeným doplnkom pre svoju pestrosť výzdoby a maľbou. Dostávala sa k nám hlavne z Maďarska, vyrábala sa tiež u nás na strednom Slovensku. Ľudia si ju kupovali hlavne na jarmoku. Nápisy na kameninách boli písané hlavne po maďarsky. Na bielej kamenine sa objavujú hlavne mená dievčat a venovanie Emlék – na pamiatku. Názvy v maďarčine boli rozšírené tiež preto, že sa u nás učilo v tomto jazyku. Najstaršie nápisy boli písané tiež v nemčine, poľštine a aj po rusky, teda azbukou.
V expozícii je vystavený aj hrniec na masť.

Ďalej je tu tmavá kamenina, bola hlavne úžitková. Formy na pečivo, bábovkové formy, pekáče. V mestách sa používala forma zajac, na dedinách väčšinou baránok. Ďalej fľaše na minerálnu vodu.
Sú to zvykoslovné formy na pečivo k veľkej noci. Baránok – vidiecke prostredie. Je to symbolika baránka Božieho, pochádza z kresťanskej ideológie. Zajac – mestské prostredie – prvok germánsky. Prišiel z nemeckých krajín a udomácnil sa hlavne v mestách. Bol to symbol plodnosti.

Krošňa – oknári chodievali po dedinách, túto krošňu nosievali muži na chrbte naplnenú sklenými tabuľami a zasklievali okná alebo obrazy.
Nádoba na víno, ukážka drôtovania, ľudia si dávali drôtovať hrnce, aby boli pevnejšie. Zásobnice na mušt, lekvár, tiež sa v nich varilo. Ukážka okien z rodinných domov.
Nachádzajú sa tu sklárske výrobky, poháre, hrnčeky, fľaše z piva, hevere na pálenku, veľké hevere sa používali na víno, tzv. horčičáky. Malé poháre boli nazývané tiež Zuzky, boli to poháre na pálenku.
Ďalej je tu sklená rumpľa, ktorá slúžila na pranie čepcov, rukávcov, stúh, teda hlavne na pranie veľmi jemných druhov látok. Rumpľa bola tiež plechová a drevená. Tie sa používali na bežné pranie.

Vpravo dolu sú uložené tzv. mucháre. Do nich sa naliala sladká šťava, na ktorú ľudia lapali muchy. Fľaša na zaváraniny, kojenecké fľaše, fľašky z lekární, tiež fľašky na pálenku, mutovník na maslo a hríbiky na kladenie hodvábnych stúh.
Truhlice pripomínajú vybavenie slovenskej ľudovej kuchyne. Modrá truhlica je staršia, tzv. fiok – šuflík. Obrus na nej je ručne vyšívaný. V strede je už modernejšia truhlica, tzv. šuflet – kasňa a obrus na nej je strojová výšivka. Šikerajt – strojová výšivka.

Zaujímavosti v expozícii na dolnej chodbe

Reliéf Narodenia Pána – v súčasnosti umiestnený v kaplnke na Hlohovskom zámku.

Kópia reliéfu Narodenia Pána z Hlohovca. Originál je umiestnený v expozícii gotiky Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Oltár pochádza z konca 15. storočia a bol umiestnený ako súčasť oltára kaplnky na zámku v Hlohovci. Reliéf bol pôvodne nadstavcom hlavného oltára dómu sv. Martina v Bratislave. Pred týmto oltárom boli korunovaní 10 uhorskí panovníci.

Juraj Erdődy, majiteľ Hlohovca v prvej polovici 18. storočia, dal oltár umiestniť do zámockej kaplnky v Hlohovci, kde sa nachádzal až do roku 1945. Kópiu reliéfu vyrezal v roku 1994 umelecký rezbár Ľudovít Pisár, polychrómia je dielom akademického sochára Jaroslava Kubu. Verná kópia oltára bola vyhotovená z finančných prostriedkov Slovakofarmy Hlohovec. V súčasnosti je reliéf majetkom mesta Hlohovec.

Reliéf Sv. Anny – v súčasnosti umiestnený v kaplnke na Hlohovskom zámku.

Reliéf zobrazuje matku Panny Márie, sv. Annu, Pannu Máriu ako dieťa a jej otca, sv. Joachyma. Reliéf bol pôvodne umiestnený na bočnom oltári v zámockej kaplnke v Hlohovci a pochádza z druhej polovice 18. storočia.

Kované dvere

Rokokové kované dvere boli osadené vo vchode chodby, ktorá spája interiér kaplnky s nádvorím zámku.

Kupa krstitelnice

Kamenná kupa krstiteľnice s nápisom a datovaním. Kupa bola vo vybavení kostola Všetkýchsvätých v čase reformácie (koniec 16. storočia). Kupu dal vyhotoviť gróf Július zo Salmu a Neuburgu v roku 1590.

Vybavenie hrobu grófa Jozefa Erdödyho z roku 1824.

Predmety boli vyzdvihnuté z hrobky na hlohovskej kalvárii, kde grófa v roku 1824 dala pochovať jeho manželka Alžbeta Mayerová. V hrobe sa nachádzala honosná Magnátska šabľa zdobená pozlátenými plechmi s figurálnou výzdobou, a polodrahokamami. Gróf mal na ľavej strane kabáta Rád sv. Štefana, opásaný bol honosným kovovým opaskom, na nohách mal čižmy z mäkkej kože ozdobené pozlátenými ostrohami.