Škvrnáč brestovcový – nový druh motýľa na Hlohovecku

Prirodzeným rozširovaním, ale často aj prispením človeka, sa na Slovensko, ako aj priamo do regiónu Hlohovca, dostalo uţ mnoho nepôvodných ţivočíchov a stále pribúdajú ďalšie. Obzvlášť citlivo sú verejnosťou vnímané druhy, ktoré sa vo vzťahu k človeku prejavujú ako obťaţujúce, zdravie ohrozujúce alebo hospodársky škodlivé. K takým často patrí hmyz, najmä fytofágny (ţiviaci sa rastlinami), teda aj motýle. Do našej prírody však z času na čas pribúdajú aj hospodársky nevýznamné motýle, ktoré zostávajú verejnosťou nepovšimnuté. Napr. koncom 80-tych rokov minulého storočia kolonizoval naše územie z juhovýchodnej Európy ţltáčik lucernový (Colias erate (Esper, 1805)). Aktuálnym prírastkom do fauny motýľov na Hlohovecku je škvrnáč brestovcový (Libythea celtis (Laicharting in Fuessly, 1782))

Tento denný motýľ sa v rámci čeľade babôčkovité (Nymphalidae) zaraďuje do neveľkej podčeľade škvrnáče (Libytheinae), ktorú tvorí len 13 druhov. Ţijú po celom svete, pričom škvrnáč brestovcový je jediným európskym zástupcom. S rozpätím krídiel 3,4 aţ 4,4 cm sa radí medzi stredne veľké druhy. Je nápadný hlboko vykrojenými prednými krídlami s výrazným sfarbením – na tmavohnedom podklade sa vynímajú veľké oranţové škvrny a na prednom okraji krídiel biela škvrnka (Obr. 1). Spodná strana predného krídla sa podobá vrchnej, ale v prípade zadného krídla je celá sivohnedá. (Obr. 2). Typický je aj tvar zadných krídiel, ktorých predný okraj vybieha do zaobleného výbeţku a vonkajší okraj je pravidelne vrúbkovaný. Najcharakteristickejším znakom škvrnáča sú však nápadne dopredu predĺţené hmatadlá, ktoré na hlave vytvárajú akýsi „zobák“ alebo „rypáčik“. Táto skutočnosť dokonca inšpirovala staršie slovenské pomenovanie – rypáčikovec brestovcový. Na rozdiel od ostatných denných motýľov tykadlá tohto druhu nie sú zakončené kyjačikom, ale sa postupne ku koncu rozširujú. Samčeky dosahujú v porovnaní so samičkami menšie rozmery a majú zakrpatené predné nohy.

Škvrnáč brestovcový je teplomilný. Žije na krovinatých stepných a lesostepných biotopoch v níţinách a pahorkatinách (Obr. 3), ale vystupuje aj do hôr. Počas roka vytvára jednu alebo dve generácie. Lieta od júna do augusta a po prezimovaní od marca až takmer do mája budúceho roka. Patrí tak k najdlhšie žijúcim motýľom. Jeho „dlhovekosť“ je daná schopnosťou upadnúť v auguste do tzv. letného spánku, ktorý plynule prechádza do zimného spánku. Z neho môţe ešte výnimočne precitnúť a nakrátko sa objaviť v septembri až októbri. Po prezimovaní sa škvrnáče pária a zakladajú potomstvo. Hlavnou živnou rastlinou húseníc je brestovec južný (Celtis australis), príležitostne aj iné druhy brestovcov, napr. brestovec západný (Celtis occidentalis). Ako zriedkavá potrava sa uvádzajú bresty (Ulmus minor, U. glabra) a v Turecku boli húsenice nájdené aj na jelši lepkavej (Alnus glutinosa).

Domovinou škvrnáča brestovcového sú krajiny okolo Stredozemného mora, ale jeho areál je oveľa širší. Vyskytuje sa od severozápadnej Afriky (Alţírsko, Tunisko), cez juţnú Európu, Turecko, strednú a severozápadnú Áziu aţ po Sibír, Japonsko a Taiwan. V Európe má najpočetnejšie populácie na Balkáne. Pre škvrnáča je typická tendencia prenikať na nové územia. Je to výkonný letec a migrant. Najmä prezimované jedince migrujú na sever a kolonizujú ďalšie vhodné biotopy. Týmto spôsobom prenikol aj do juţnej časti strednej Európy. Ešte do 2. svet. vojny tvorilo severnú hranicu jeho areálu pohorie Fruška gora v Srbsku. Potom, v r. 1946, sa prvý dokladový exemplár objavil v Maďarsku, kde bol od r. 1948 pozorovaný uţ na celom území štátu.

Na Slovensku bol prvý jedinec ulovený 2. 8. 1952 pri Štúrove. Neskôr bol zaznamenaný pri Kováčove, Nových Zámkoch a v r. 1976 v Jure pri Bratislave. V rokoch 1973 a 1975 bol zistený v Cerovej vrchovine. Po r. 2000 počet nálezov na Slovensku narastá a sú stále častejšie. Druh má uţ na juţnom a juhozápadnom Slovensku stabilné populácie. K najvýznamnejším oblastiam výskytu patrí Cerová vrchovina, juţné úpätie Štiavnických vrchov i Bratislava, kde sa vyskytuje dokonca priamo v centre mesta. V ostatných rokoch sa motýľ šíri na nové lokality. Migrujúce jedince ojedinele prenikajú aj severnejšie, napr. len nedávno, na jar roku 2019, bol škvrnáč brestovcový vôbec po prvý krát zistený uţ aj v Českej republike – na Morave pri Břeclavi. Vzhľadom na daný trend a klimatickú zmenu, v dôsledku ktorej boli v našom kraji ostatné zimy bez snehu a teploty len krátkodobo a nevýrazne klesali pod bod mrazu, nie je prekvapujúce, ţe tento teplomilný migrant sa objavil aj pri Hlohovci. Pravdepodobne prvý krát bol jeho prelet spozorovaný 2. 4. 2017 neďaleko Bojničiek. Ţiaľ, nepodarilo sa ho s istotou identifikovať, pretoţe keď letí, pripomína babôčku zubatokrídlu (Nymphalis c-album (Linnaeus, 1758)).

Prvý potvrdený výskyt na neďalekej lokalite Tokajka v k. ú. Hlohovca dokumentuje aţ fotografia zo 17. 3. 2019 (Obr. 4). No uţ 31. 3. 2019 bol zistený aj v Prírodnej rezervácii Sedliská na najjuţnejšom výbeţku Povaţského Inovca, kde bol získaný ako prvý dokladový exemplár z Hlohovecka pre entomologickú zbierku Vlastivedného múzea v Hlohovci. Pre zaujímavosť, je to vôbec prvý exemplár tohto druhu v zbierke, hoci ju tvorí viac ako 1200 druhov motýľov v počte pribliţne 29 000 kusov. V danom roku pribudol ešte významný nález v závere vegetačnej sezóny. Objavený bol 14. 10. 2019 v hlohovskom Zámockom parku, v blízkosti výsadby okrasných drevín, ktorej súčasťou je aj brestovec západný (Celtis occidentalis) – ţivná rastlina húseníc škvrnáča brestovcového. Po nadpriemerne teplej zime sa škvrnáče v r. 2020 počas teplej a suchej jari objavili na Hlohovecku uţ vo väčšom počte a na viacerých lokalitách. Celkovo bolo do 11. 4. 2020 na deviatich miestach spoľahlivo identifikovaných 14 jedincov (Mapa a tabuľka). Boli zastihnuté za teplých a slnečných dní v čase poludnia aţ podvečer (11:20 aţ 18:00) na stanovištiach s juhozápadnou aţ juhovýchodnou expozíciou v nadmorskej výške 197 – 266 m. Väčšinou išlo o okraje krovinatých alebo zalesnených plôch vo vrcholových partiách svahov Nitrianskej pahorkatiny a Povaţského Inovca. Motýle sa vyskytovali jednotlivo, viac kusov sa zistilo len na lokalitách Malý Kavaš pri Hornom Trhovišti (4 ks) a Dlhé Šumperky pri Hlohovci (3 ks). Jednalo sa o samčeky, samička bola zaznamenaná len 10.4. pri Bojničkách (Obr. 5). Motýle sa vţdy zdrţiavali v závetrí a slnili sa zväčša na konci neolistených konárikov drevín, často aj vo väčšej výške (5 – 6 m). Len zriedka sadali na nízku vegetáciu, resp. na pôdu. So zloţenými krídlami pripomínali suché listy a ľahko unikli pozornosti. Boli plaché, po vyrušení nakrátko odlietali, no zostávali verné stanovišťu. Vzhľadom na poškodenie krídiel zaznamenaných exemplárov a priebeh počasia pred ich nájdením (nálezom predchádzalo intenzívne juţné prúdenie vzduchu) moţno predpokladať, ţe išlo o jedince, ktoré na Hlohovecko prenikli z juhu. Ide teda len o prvé snahy o rozšírenie škvrnáča do našej oblasti. Vynára sa otázka, či sa u nás motýľ usadí natrvalo. Na juţnom Slovensku sa uţ rozmnoţuje a vďaka miernym zimám uţ pravdepodobne dokáže aj prezimovať. Jednou zo základných podmienok udomácnenia sa druhu je však aj prítomnosť živnej rastliny húseníc. Z tohto hľadiska istú nádej predstavuje lokalita Zámocký park v Hlohovci so spomínanou výsadbou brestovca západného, kde uţ bol v r. 2019 škvrnáč brestovcový nájdený. A to dokonca na jeseň, teda veľmi pravdepodobne mohlo ísť o jedinca, ktorý sa tu vyliahol. Rozhodne si táto lokalita v budúcnosti zaslúţi pozornosť. V hre je napokon tieţ moţnosť, že sa motýľ v našej oblasti adaptuje na menej preferované, no beţnejšie ţivné rastliny, najmä bresty. Zatiaľ možno očakávať aspoň to, ţe sa u nás tento ešte donedávna zriedkavý motýľ stane pravidelným migrantom a spestrí našu prebúdzajúcu sa jarnú prírodu.

Autori a zdroje fotografií: 1 – Erik Knotek 2 – Pixabay 3, 4, 5 – Branislav Varga

Mgr. Branislav Varga Vlastivedné múzeum v Hlohovci e-mail: varga.brano@zupa-tt.sk