Refektár – kedysi kláštorná jedáleň

Kláštor je dvojpodlažná, štvorkrídlová budova s rajským dvorom. Architektonický najhodnotnejšou miestnosťou je bývalý refektár so štukovou, renesančno-barokovou výzdobou z roku 1648. Pôvodne bola táto miestnosť zdobená maľbami náboženského charakteru a slúžila ako spoločná jedáleň mníšskeho rádu. V posledných rokoch bola značne poškodená. V roku 1977 ju reštaurovalo Ústredie umeleckých remesiel v Bratislave.

Exponáty nachádzajúce sa v kláštornej jedálni pochádzajú z hlohovského zámku, prípadne z bohatých meštianskych domov Hlohovca.. K najvzácnejším nábytkovým kusom patrí baroková skriňa na šaty s pásikovou a figurálnou intarziou z polovice 18. storočia s vyobrazeniami cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, ďalej trojzásuvková komoda s mosadzným kovaním, je bohato zdobená kvetinovým intarzovaným dekórom a z 2 polovice 18. storočia pochádza i dýhovaný príborník s pôvodným presklením hornej vitrínovej časti a mosadzným kovaním v podobe štylizovanej orlice. Barokový nábytok dopĺňa empírové kreslo s klasicistickou výzdobou, pochádzajúce zo začiatku 19. storočia.

Medzi najcennejšie exponáty sa radí i tzv. Donačný obraz. Donačný obraz visel na zámku v Hlohovci a bol majetkom Erdödyovcov. Pochádza z roku 1743 a jeho autorom bol pravdepodobne Mathias Ignatius Fidler. Obraz predstavuje dary a privilégiá, ktoré obdržali predchodcovia Erdödyovcov – Bakóciovci – od kráľa Mateja Korvína. V strede obrazu je uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý na ľavej strane odovzdáva erb kardinálovi Tomášovi Bakóčovi a na pravej strane žezlom ukazuje na oltár Narodenia Pána, ktorý bol uložený v zámockej kaplnke do roku 1945. Originál oltára sa nachádza v súčasnosti v Slovenskej národnej galérii v Bratislave a kópia oltára Narodenia Pána je umiestnená v kaplnke na Hlohovskom zámku.. Na ľavej strane obrazu sa nachádza oltár so svätými – svätý Ján, svätý Vojtech a svätý Štefan a nad nimi Panna Mária s Ježiškom. Pod trónom Mateja Korvína je privilégium pre Erdödyovcov z 2. polovice 15. storočia.

Refektár

Je doplnený olejomaľbami, ktoré patrili do obrazárne zámku. Ako prvý od dverí visí portrét Mikuláša Pálfiho – 18. storočie. Na ďalšom portréte je Krištof Migazzi. Bol viedenským arcibiskupom, vacovským biskupom a neskôr aj kardinálom, bol i členom rádu sv. Štefana, ktorý založila Mária Terézia. (Migazziovský erb v hornom ľavom rohu – zelený kríž a odznak znamená, že bol členom rádu sv. Štefana, „M“ je znakom Márie Terézie) V strede medzi týmito obrazmi sa nachádza portrét Márie Terézie v smútočnom odeve, pochádzajúca z rodu Habsburgovcov, bola rakúska cisárovná a uhorská kráľovná. Gašpar Migazzi – brat Krištofa Migazziho – zastával vojenské a politické funkcie za vlády Márie Terézie. Princ Václav Kaunitz bol cisársko-kráľovským kancelárom za vlády Márie Terézie. V súčasnosti slúži refektár ako obradná sieň mesta Hlohovec.