„Nezvestná“ sága po rokoch opäť na Soroši!

Z času na čas sa vo svetových médiách objaví senzačná správa o znovuobjavení živočícha, o ktorom sa predpokladalo, že už vyhynul. Pre objaviteľa je to zaiste udalosť, na ktorú bude spomínať do konca života. Niečo podobné, aj keď len na lokálnej úrovni, som mal možnosť zažiť na Soroši v Prírodnej rezervácii Sedliská, keď som tu našiel snáď náš najvzácnejší hmyz, ságu stepnú (Saga pedo) (Obr. 1).

Pod málo známym pomenovaním sa skrýva naša najväčšia kobylka. S dĺžkou tela až 11,6 cm (bez kladielka 7,5 cm) je dokonca jedným z najväčších zástupcov hmyzu v Európe. Dojem mohutnosti umocňujú aj dlhé končatiny. Až 9 cm dlhé zadné nohy ságe, na rozdiel od iných druhov kobyliek, neslúžia vyslovene na skákanie, no v prípade potreby s nimi kratšie skoky (30 – 50 cm) zvládne. Zväčša sa však pohybuje pomalým kráčaním a niekedy sa pritom kolíše, akoby sa list kýval vo vetre. Vďaka takému spôsobu pohybu a kryciemu sfarbeniu je na vegetácii napriek svojej veľkosti úplne nenápadná. 

Kamufláž je súčasťou jej loveckej taktiky, sága je totiž dravec. Živí sa hmyzom, často koníkmi, inými kobylkami a zdolá aj svoju konkurenciu, podobne veľkého dravca – modlivku. Dokonca u nej bol pozorovaný aj kanibalizmus! Loví pomocou predného a stredného páru nôh, ktoré sú vyzbrojené veľkými tŕňmi. Na korisť striehne nehybne s roztiahnutými prednými nohami. Nimi korisť bleskurýchle schmatne a pritlačí na hruď, rovnako vyzbrojenú tŕnitými výrastkami. S veľkými tŕňmi pôsobí pri pohľade zblízka naozaj hrozivo (Obr. 2).

Vzhľad tejto kobylky je natoľko charakteristický, že si ju nemožno pomýliť s iným hmyzom. Okrem dlhých nôh vyniká kónicky zužujúcou sa hlavou (Obr. 3), silnými dlhými tykadlami a absenciou krídiel. Na rozdiel od väčšiny iných kobyliek teda nelieta ani nevydáva žiadne zvuky. Typický pre ňu je spôsob obrany. V nebezpečenstve zastrašuje nepriateľa vztýčením tela, roztiahnutím končatín a otváraním hryzadiel. Keď treba, vie sa účinne brániť. Človeku môže pri neopatrnom uchopení dokonca spôsobiť bolestivé a krvácajúce rany.

Výzor zďaleka nie je to jediné, čím je tento živočích zaujímavý. Snáď najviac prekvapuje spôsobom rozmnožovania, ktorý pravdepodobne súvisí s jej nevšednými genetickými danosťami. Sága má totiž zmnoženú genetickú informáciu. Namiesto dvoch obsahujú jej bunky až päť súborov chromozómov, vďaka čomu je veľmi životaschopná, k rozmnožovaniu nepotrebuje samčeky. V podmienkach strednej Európy sa vyskytujú len samičky, ktoré sa množia výlučne partenogeneticky, to znamená bez toho, aby sa spárili so samčekom. Z neoplodnených vajíčok sa však liahnu opäť len samičky. Podlhovasté vajíčka s rozmermi až 11, 8 x 3,8 mm patria vôbec k najväčším v ríši hmyzu. V septembri a októbri ich samička pomocou dlhého kladielka kladie jednotlivo do pôdy. O 2 – 3 roky, niekedy až o 6 rokov, sa z nich na prelome apríla a mája liahnu larvy – nymfy. Ako postupne rastú, šesťkrát zvlečú pokožku a v júli sa objavujú dospelé kobylky. Sú veľmi podobné nymfám, ale na rozdiel od nich majú kladielko málo ohybné a na konci jemne ozubené. Prežívajú do októbra.

V našej faune je sága stepná južným prvkom. Predpokladá sa, že jej pôvodnou domovinou je Balkán, kde sa vyvinula niekedy počas treťohôr pred 2,6 – 5,3  miliónmi rokov, a kde žije aj ďalších šesť druhov tohto rodu. V súčasnosti je rozšírená od Španielska cez južné Francúzsko, južnú a strednú Európu, južné Rusko a Kaukaz až po južný Sibír, ale vyskytuje sa len miestami. Severná hranica jej areálu prechádza južnou Moravou a južným Slovenskom. Na naše územie sa pravdepodobne rozšírila približne pred 8000 rokmi, keď sa oteplilo po poslednej ľadovej dobe. Do súčasnosti sa udržala vzácne len na niekoľkých lokalitách, ktoré si nepretržite uchovávali vhodné podmienky pre jej život.

Sága stepná je výrazne sucho- a teplomilný hmyz, ktorý, ako už názov napovedá, obýva stanovištia stepného a lesostepného charakteru. U nás ide o veľmi teplé a suché slnečné svahy pohorí s trávnato-krovitou vegetáciou najmä na vápencovom podklade v nadmorskej výške 220 až 585 m. Uvádza sa, že dosiaľ bola zaznamenaná na 25 lokalitách západného a východného Slovenka. Na viacerých, najmä východoslovenských, však nebol jej výskyt po roku 1990 potvrdený. Centrom rozšírenia na Slovensku sú Malé Karpaty, kde sa nachádza viac ako polovica známych lokalít. Pravidelne sa objavuje na Zobore pri Nitre a opakovane bola zaznamenaná na viacerých miestach Tematínskych vrchov neďaleko Piešťan.

Do zoznamu lokalít, na ktorých bol tento vzácny živočích v minulosti nájdený, sa radí aj Hlohovec. Prvá informácia o jeho výskyte pochádza z pera vtedajšieho riaditeľa hlohovského múzea Mikuláša Valenčíka. V roku 1966 ako jeden z autorov článku  o významnej xerotermnej lokalite Sedlisko nad Hlohovcom uvádza, že tu bola zaznamenaná sága stepná v štádiu nymfy. Pravdepodobne mal na mysli nález prvého entomológa múzea Rudolfa Čepeláka z 10. júla 1962 s vtedy zaužívanou lokalizáciou Hlohovec – Soroš, ktorý je ako jediný dokladový exemplár uložený v našej muzeálnej zbierke. Neskôr publikované zmienky o výskyte pri Hlohovci sú len všeobecné bez konkrétnych podrobností, preto možno predpokladať, že ich autori len prebrali prvý zverejnený údaj Mikuláša Valenčíka. Významnou informáciou je až v r. 2007 publikovaný výsledok celoslovenského výskumu, ktorý sa uskutočnil v období rokov 2003 – 2006. Prítomnosť vzácnej kobylky pri Hlohovci však nepotvrdil. Okrem literatúry sa niekoľko informácií zachovalo aj v ústnom podaní. No sú to len veľmi približné údaje o nálezoch, ktoré neboli žiadnym spôsobom zdokumentované. Podľa týchto zdrojov niekedy začiatkom 80-tych rokov našiel ságu niekde na Soroši Mikuláš Valenčík a okolo roku 2000 priamo v PR Sedliská (Obr. 4) zberateľ hmyzu Anton Gubala.

Otázku prítomnosti ságy stepnej v PR Sedliská som musel riešiť v roku 2013 pri príprave obsahovej náplne rovnomenného náučného chodníka. Rezerváciu navštevujem počas celého vegetačného obdobia za účelom výskumu hmyzu už niekoľko desaťročí, no so ságou som sa na lokalite ešte nestretol. Napriek tomu som na informačnú tabuľu o miestnej faune zaradil aj informáciu o tejto kobylke. Ako sa ukázalo o niekoľko rokov, môj optimizmus bol opodstatnený.

Bol 1. júl 2019, slnečný deň, kedy ortuť na teplomere vystúpila až na 35 ^o C a mierny vetrík nedokázal zmierniť páľavu. No krátko pred poludním, keď som začal prechádzať svoju tradičnú trasu po juhozápadnom svahu rezervácie, bola ešte horúčava znesiteľná. Prehľadával som očami kvety nevädzí v snahe nájsť vzácneho motýľa vretienku kotúčovú, keď vtom som zastal, neveriac vlastným očiam. Na nevädzi asi vo výške 60 cm sa nehybne slnila obrovská kobylka (Obr. 5). Hoci som ju naživo videl prvýkrát v živote, nemal som vôbec pochybnosti, že ide o ságu stepnú. Jej veľkosť som odhadol na 6 cm (s kladielkom 9 cm). Išlo o nymfu v závere vývinu pred premenou na dospelého jedinca. Miesto nálezu sa nachádzalo na otvorenej ploche s riedkym trávnatým porastom niekoľko desiatok metrov od najbližších drevín (Obr. 6).

Hneď, ako som sa spamätal z prekvapenia, som vzácny nález zdokumentoval fotografiami. Múzeum tak po 57-ich rokoch získalo druhý doklad o výskyte ságy stepnej pri Hlohovci. Tentokrát však už doplnený o presnú polohu nálezu. Rudolf Čepelák svoj zber z 10.7. 1962 bližšie nelokalizoval, preto sa možno len domnievať, že ho tiež našiel na území vtedy ešte nevyhlásenej rezervácie. Je to veľmi pravdepodobné, pretože vzhľadom na malú pohyblivosť zostáva sága verná svojmu stanovišťu. Zároveň je extrémne zriedkavá a veľmi nenápadná, takže celé desaťročia mohla unikať pozornosti prírodovedcov.

Do úvahy však prichádza aj možnosť, že v r. 1962 bola nájdená v plošne rozsiahlejšej chotárnej časti Nad Sorošom, ktorá bola v publikácii z r. 1966 zahrnutá do lokality Sedlisko. Tá však ako stepný biotop už zanikla, pretože v polovici 60-tych rokov bola zalesnená. Sága tu teda do súčasnosti nemohla prežiť, ohrozuje ju totiž najmä zarastanie stanovíšť drevinami. Vyhlásenie Prírodnej rezervácie Sedliská zabránilo tomu, aby bolo zalesnené aj chránené územie, a tak nepochybne zachránilo ságu na tejto lokalite pred vyhynutím. Pritom patrí medzi naše najvzácnejšie a najohrozenejšie živočíchy zaradené do Červeného zoznamu a je chránená ako druh európskeho významu. Je to dokonca náš „najdrahší“ hmyz, lebo jej spoločenská hodnota (t. j. pokuta za usmrtenie) bola stanovená až na 690 Eur.

Zaujímavou zhodou okolností je aktuálny nález ságy, podobne ako v 60-tych rokoch minulého storočia, spojený s významnou udalosťou. Kým v r. 1962 predchádzal negatívnej zmene lokality – zalesneniu, vlaňajší nález akoby symbolicky predznamenal pozitívnu zmenu. V júli tohto roku totiž došlo k najvýznamnejšej udalosti počas existencie rezervácie – majiteľ neďalekého hospodárstva v rámci projektu Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia a Štátnej ochrany prírody po viac ako 60-tich rokoch obnovil v rezervácii pasenie hospodárskych zvierat (Obr. 7). Bol najvyšší čas, pretože bývalý pasienok napriek sporadickému koseniu a odstraňovaniu náletových drevín každým rokom viac zarastal vysokou vegetáciou. Malé stádo kôz by malo tento trend zvrátiť. Aj s ohľadom na ságu stepnú sa však pastva musí regulovať, nesmie byť intenzívna, pretože naša najväčšia kobylka potrebuje na svojom stanovišti aj primerané zastúpenie nízkych drevín (do výšky 1 m). Snáď aktuálny projekt ochranárov, plánovaný na 20 rokov, prispeje k tomu, že Hlohovec zostane domovom jedného z najvzácnejších živočíchov Slovenska ešte dlhý čas.

Text a fotografie Mgr. Branislav Varga

Vlastivedné múzeum v Hlohovci