Ďalší papierový strom

Článok na stiahnutie vo formáte PDF:

Na jar minulého roka som písala príspevok o „papierovom breste“, ale na Slovensku sa vyskytuje ešte jeden nepôvodný „papierový“ strom. V podstate sú všetky stromy „papierové“, keďže sa z dreva vyrába papier. Ide tu však o veľmi jemný a nie bežný papier.
Papierovník čínsky (Broussonetia papyrifera) známy aj ako brusonécia papierová, patrí do čeľade morušovité (Moraceae). Ľudovo sa nazýva aj papierová moruša. Predstavuje východoázijský druh, pôvodný vo východnej Číne, Japonsku a na Taiwane. V južnej Európe je často pestovaný ako okrasná drevina v parkoch a botanických záhradách. U nás ho nájdeme
napríklad v arboréte Mlyňany, v obci Ivanka pri Dunaji a v blízkom okolí v parku obce Tekolďany. Benčať (1982) ako posledný uvádza výskyt papierovníka čínskeho v Sade Janka Kráľa (Bratislava).

Latinský názov rastliny je odvodený od mena francúzskeho botanika Broussoneta (1761-1807), ktorý v 18. storočí drevinu priniesol do Európy.
Opadavá 8 až 10 m vysoká drevina má sivohnedú plytko rozpraskanú kôru. Plstnaté listy sú v obryse vajcovité, priam dekoratívne vykrojené so srdcovitou alebo uťatou bázou.
Dosahujú dĺžku až 20 cm. Strom má jednopohlavné kvety. Samičie sú usporiadané v guľovitých súkvetiach, z ktorých sa vytvárajú súplodia pomarančových až červených jedlých plodov. Chutia podobne ako plody moruše (Morus sp.). Nie je to prekvapujúce, pretože dreviny sú blízke príbuzné.

Z jemných lykových vlákien z vnútornej vrstvy kôry sa vyrába tradičný japonský papier, tzv. washi. Predstavuje veľmi kvalitný papier, ktorý je pevný a trvácny. Lyko sa vysuší, zomelie na prášok, ktorý sa rozmieša s vodou na tekutú pastu. Následne sa rozlieva do foriem a suší. Tento papier sa vyrába v rôznych farebných variáciách a používa sa na zhotovenie
japonských origami (papierové skladačky), shodo (umenie písma) alebo ukyio-e (japonská maľba), ktoré sú dobre známe aj za hranicami Japonska.
Pestovanie tohto stromu má dlhú tradíciu aj v Polynézii, kde sa z vnútorných vlákien kôry zhotovovali odevy. Táto tradícia je populárna dodnes. Vlákna sú veľmi pevné a pred príchodom nylonu sa z nich zhotovovali povrazy a laná.
Tento úžitkový a ovocný strom patrí tiež k liečivým rastlinám. V tradičnej čínskej medicíne sa listy a plody používajú pri hnačkách, závratoch a poškodeniach bedrových a kolenných kĺbov. Známe sú aj účinky pri ťažkostiach s potenciou. Drevina znáša aj mrazy silnejšie ako –15 ºC, staršie stromy znesú i väčšie mínusové teploty.
V botanických záhradách sa zriedka pestuje aj papierovník japonský (Broussonetia kazinokii). Pestujú sa tiež okrasné odrody papierovníka, napríklad B. papyrifera „Golden Shadow“ so žltými listami, „Variegata“ a „Kuanyin“ so škvrnitými listami alebo B. kazinokii „Color Palette“.

Papierovník čínsky je v niektorých krajinách, napríklad v Indii, Austrálii a Argentíne, aj v južných štátoch USA inváznou rastlinou. Uvádza sa tiež Afrika (Uganda, Ghana) a Pakistan. Vytvára tam súvislé porasty, ktoré vytláčajú pôvodnú flóru.

Pre zopakovanie spomeniem, že papier vynašli Číňania približne pred 2 500 rokmi. Číňania a po nich mnohé iné národy používali ako surovinu bavlnené alebo ľanové handry, ďalšou surovinou boli vlákna bambusov a tráv. V Egypte bol dobre známy papyrus, bol jedným z predchodcov dnešného papiera. Približne od 2. storočia po Kristovi začal byť papyrus
postupne nahradzovaný novým písacím materiálom pergamenom. Keďže bol pergamen pomerne drahý, uvedený proces nahradzovania prebiehal pomaly.
V 19. storočí sa na výrobu papiera začala používať celulóza z dreva jedle balzamovej (Abies balsamea), smreka (Picea sp.), jedľovca (Tsuga sp.), topoľa (Populus sp.) a viacerých druhov borovice (Pinus sp.). Výroba lacnejších, menej trvanlivých druhov papiera je jednoduchá. Nadrobno rozsekané drevo sa pod vodou pomelie tak, že sa bez poškodenia oddelia
jednotlivé vlákna. Po vyparení zvyšku vody vlákna vytvoria súvislú kompaktnú vrstvu, ktorá sa vyhladzuje horúcimi valcami a nakrúca do veľkých balov. Pri výrobe kvalitného papiera sa rozdrvené drevo varí pod tlakom v lúhu sodnom (hydroxid sodný), prípadne s prídavkom iných
chemikálií. Vlákna buničiny sa potom vypierajú, čistia, melú, bielia a pridávajú sa k nim plnidlá za účelom zjemnenia papiera. Je to zdĺhavejší a komplikovanejší proces, ako výroba lacného novinového papiera.

Autor: PhDr. Miroslava Malovcová, PhD.