Spomienky na január

Autor: Miroslava Malovcová

Je nezvyčajné písať o botanickom pozorovaní bylín v januári. Patrí medzi naše najchladnejšie mesiace a je to čas vrcholiacej zimy.
Poznám len jednu bylinu, ktorá v čase teplej zimy kvitne v decembri aj v januári. Je to sedmokráska obyčajná (Bellis perennis), drobný nenápadný kvet dorastajúci len do 15 cm.
Zaujímavá je aj svojim využitím v kuchyni. Mladé lístky sa hodia do zeleninových šalátov i nátierok a čerstvé súkvetia sú peknou dekoráciou šalátov aj obložených chlebíčkov. Z púčikov je možné naložením v soli vyrobiť „falošné“ kapary. Dokonca sa používa v homeopatii a v ľudovom liečiteľstve. Podáva sa pri zápaloch dýchacích ciest, pečeňových ťažkostiach, kožných ochoreniach a tiež na prečistenie krvi. Ako liečivku ju poznali už v stredoveku, používali ju najmä na liečenie ťažko sa hojacich rán. Šľachtené plnokveté formy sa pestujú v záhradách a v okrasných trávnikoch. Jej kvety sú dobrým zdrojom nektáru pre včely.

Fotografie bylín v snehu majú svoje čaro, vznikli vďaka „teplému“ decembru a snehovej pokrývke v januári. Prekvapila ma bažanka ročná (Mercurialis annua), ktorá patrí do čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae). V literatúre sa začiatok kvitnutia tejto bežnej buriny uvádza v apríli až máji. Čerstvá vňať bažanky sa kedysi často používala ako močopudný prostriedok a preháňadlo. Sušená je údajne neúčinná. Kvôli jedovatosti sa dnes používa len v homeopatických prípravkoch. Tie sa podávajú pri reumatizme a chorobách z prechladnutia. Jej domovinou je pravdepodobne Stredomorie, v súčasnosti je rozšírená takmer po celom svete.

Ďalším prekvapením bola kvitnúca balota čierna (Ballota nigra), ktorá predstavuje typickú bylinu stanovíšť ovplyvnených človekom tzv. rumoviskovú rastlinu. Často tvorí súvislé porasty. Obdobie kvitnutia tohto druhu začína zväčša v máji. Balota je známa aj ako liečivá bylina, pôsobiaca najmä proti rannej nevoľnosti, nespavosti a nervozite. V knihách o liečivých prostriedkoch sa bežne neuvádza. Jej zriedkavé využitie možno pripísať nepríjemnému zápachu aj chuti. Ľudovo sa jej hovorí „čierna pŕhľava“. Pôsobenie a vedľajšie účinky ešte nie sú dostatočne preskúmané.

Aj na pohľad krehký lastovičník väčší (Chelidonium majus) sa ukázal v januári. Je to prastará liečivá rastlina, latinsky sa nazývala darom z nebies. V ľudovom liečiteľstve sa bylina uplatňuje najmä zvonka na vymývanie rán a čerstvá šťava na pehy a bradavice. Vnútorne sa užívala pri dne, brušnom týfuse a na regulovanie menštruácie. Používala sa aj pri psoriáze, kožnej tuberkulóze a dokonca pri rakovine kože. Údajne brzdí rast nádorových buniek. Kedysi sa lastovičník považoval za neškodnú bylinu, ale v posledných rokoch sa objavilo mnoho správ o poškodení pečene po dlhodobejšom užívaní. Rastlina je jedovatá, v súčasnosti sa samoliečba neodporúča. Pochádza zo Stredomoria, odkiaľ sa rozšírila do celej Európy, Ázie a Severnej Ameriky.

Zo snehu „vykúkala“ aj pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), známa aj ako žihľava. Dnes sa opäť stala veľmi populárnou liečivkou. Podáva sa pri ochoreniach tráviacej sústavy, pri prechladnutí, reumatizme, chudokrvnosti a pri arterioskleróze. Znižuje hladinu cukru v krvi, podporuje látkovú premenu a je výborným krv čistiacim prostriedkom. Údajne trojtýždňová pitná kúra čaju dokáže zahojiť problematické vyrážky. Zvonka sa používa na hnisavé rany, preležaniny, popáleniny, na kožné vyrážky a ekzémy, pri zápale kŕčových žíl, reume, paradentóze a proti lupinám. Kedysi sa odporúčalo proti reume a artritíde šľahať pŕhľavou bolestivé miesta (tzv. urtikácia). V kuchyni predstavuje prvú jarnú zeleninu na prípravu polievok a prívarkov. Listy sa upravujú ako špenát a pesto, hodia sa aj do vajíčkových jedál a rôznych zeleninových pokrmov. Už v čase antiky sa uplatňovala ako zelenina bohatá na vitamíny a minerálne látky. V minulosti mala aj technické využitie, z vlákien sa vyrábala tkanina na vrecia. S výnimkou Južnej Afriky a polárnych oblastí rastie na celom svete.

Nechýbala ani nenápadná a húževnatá hviezdica prostredná (Stellaria media). Má pozoruhodnú schopnosť presadiť sa. Plody sa vyvíjajú zo všetkých kvetov aj z neopelených. Tak môže každá rastlina vytvoriť viac ako 10-tisíc semien. Je rozšírená vo všetkých klimatických zónach celého sveta. Poľnohospodári a záhradkári ju poznajú ako nepríjemnú burinu. V ľudovom liečiteľstve sa vňať hviezdice kedysi podávala pri pľúcnych ochoreniach a čerstvá aj do obkladov na vyrážky. Údajne vytlačená šťava z vňate zmierňuje svrbenie škvŕn od ekzému aj psoriázy. Dnes je známa skôr vo forme homeopatických prípravkov, ktoré sa odporúčajú pri reumatizme a pečeňových poruchách. Čerstvé listy sú chutnou súčasťou šalátov a upravené ich podávame ako zeleninu. Vňať obsahuje približne 7-krát viac železa a 8-krát viac vitamínu C než hlávkový šalát.