Expozícia historického portrétu a grafiky

Expozícia je umiestnená v severnej chodbe prvého podlažia hlavnej budovy múzea. Klenbový priestor chodby umocňuje výtvarnú hodnotu vystavených olejomalieb a grafík. Olejomaľby z veľkej časti pochádzajú z inventára hlohovského zámku, konkrétne z rodovej obrazárne, ktorej súčasťou boli portréty Erdödiovcov, majiteľov hlohovského zámku od roku 1720, ako aj ich príbuzných a panovníkov. Z príslušníkov rodu sú prezentovaní Ladislav Adam Erdödi, Anton Erdödi a Irma Erdödiová, rod. Migazziová. Z príbuzných rodinných príslušníkov nájdeme v expozícii Pavla Esterháziho a Mikuláša Pálfiho. Panovníci sú zastúpení veľkorozmerným obrazom Leopolda I..

Anton Erdödi bol majiteľom zámku Hlohovec v druhej polovici 18. storočia, bol náruživým poľovníkom a ľahtikárskym spôsobom života takmer priviedol majetok hlohovského panstva ku krachu.

Ladislav Adam Erdödi bol významným cirkevným hodnostárom a nitrianskym biskupom. Oba portréty sú doplnené erbom rodu Erdödiovcov. K Erdödiovcom patrí i z múzea Červený Kameň zapožičaný rodostrom Erdodiovcov z 18. storočia. Ide o vzácnu olejomaľbu, dokladajúcu rozvetvenie príslušníkov významného uhorského rodu. Olejomaľba, pravdepodobne od maliara Mathiasa Ignatia Fidlera, sa skladá z erbov a textovej časti s menami jednotlivých príslušníkov rodu. V expozícii prezentovaný príbuzný Erdödiovcov Pavol Esterházi je známy nielen ako významný šľachtic, ale aj hudobný skladateľ a podporovateľ umenia. Pavol Esterházi bol otcom Terézie Esterháziovej, manželky Juraja Erdōdiho, prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec. Impozantný je portrét cisára Leopolda I., zakladateľa neďalekej leopoldovskej pevnosti. Cisár Leopold oblečený do brnenia je vyobrazený s cisárskymi insígniami. Olejomaľba je dielom neznámeho maliara, ktorý v dolnej časti namaľoval svoj umelecký nástroj, maliarsku paletu.

Podobne ako väčšina olejomalieb aj vystavené grafiky boli pôvodne súčasťou umeleckého vybavenia hlohovského zámku. Ide len o malý zlomok množstva grafik , ktoré sa nachádzali v interiéri pôvodného šľachtického sídla. V expozícii sú inštalované mediritiny pochádzajúce z 18. storočia s námetmi alegórií ročných období (jeseň), vojenských bitiek (bitka v Číne) a žánrové námety z francúzskeho a anglického prostredia. Expozícia je doplnená zlátenými barokovými zrkadlami, obrazmi Amora a Psyché (deponát múzea), olejomaľbou Vojna s Turkami a rôznorodým historickým nábytkom.

Všetky, okrem dvoch olejomalieb z cyklu Amor a Psyché, boli pôvodne umiestnené v hlohovskom zámku.

Obrazy Amor a Psyché

Dva rozmerné obrazy od neznámeho autora s vročením 1863 zdobili kedysi kaštieľ v Koplotovciach pri Hlohovci.
Dostali sa tam pričinením vtedajšieho majiteľa kaštieľa, ktorým bol Timotej Frideczky de Kaplath et Csenede / z Koplotoviec a Čanadova (1818–1898). Jeho syn Barnabáš nechal zdedený rodinný kaštieľ prestavať (1901) a obýval ho s manželkou Barborou Barkassy zo Sedmohradska. Kaštieľ neskôr pripadol ich dcére Felícii. Po jej vysídlení do Anglicka v roku 1948 sa stal britským a neskôr československým majetkom. Štát v ňom zriadil rôzne verejné inštitúcie a malú časť prenajal Felíciinmu bratovi, Ivanovi, ktorý zlomok z pôvodného zariadenia zveril Vlastivednému múzeu v Hlohovci.

Po jeho smrti v roku 1999 sa príbuzní rozhodli ponechať obrazy v úschove múzea. Tu boli až do roku 2008, kým sa majitelia nerozhodli obrazy predať. Predkupné právo múzea bolo z finančného hľadiska nerealizovateľné, preto ich Johannes Franciscus Frideczky odviezol do Bratislavy, kde ich dal po čase reštaurovať Ľudovítovi a Šarlote Štrompachovým. Skôr ako tak urobil, Vlastivedné múzeum v Hlohovci dalo spraviť ich kópie, ktoré vyhotovil v rokoch 2008 až 2010 Miloš Nývlt (maliar a rezbár z Červeného Kostelca na Morave žijúci v Hlohovci – Šulekove, žiak Břetislava Kafku – brata známeho sochára Bohuslava Kafku), a tak je aj naďalej možné vidieť obrazy s námetom Amora a Psyché v našej stálej expozícii.Námety obrazov sú známe z príbehu, ktorý pochádza zo starogréckej alebo orientálnej mytológie, ale literárne spra-covaný sa zachoval v diele Metamorphoses (neskôr nazvanom Aureus Asinus) z polovice 2. storočia n. l..

Na spomínaných hlohoveckých obrazoch neznámy autor namaľoval Amora a Psyché v dvoch rôznych scénach. Pri počiatočnom stretnutí v prírodnej zeleni ako sedia na kameni, po ktorom sa vinie brečtan (symbol nehynúcej lásky), ale ona nesmie pootočiť hlavu a pozrieť sa mu do tváre, iba počúvať jeho sladký šepot. Na druhom výjave sú pri vzatí na Olymp, ako v objatí opúšťajú Zem so zapadajúcim slnkom (symbol konca) a stúpajú hore k svetlu nebies (symbol začiatku), navzájom zahalení jemným svadobným závojom (anticipujúcim ich večné spojenie).Tieto olejomaľby majú totožný maliarsky rukopis. Štýlom vychádzajú zo senzuálneho prúdu európskeho neoklasicizmu, ktorý vrcholil koncom 18. a začiatkom 19. storočia, radia sa však k romantizmu, s ktorým sa tento prúd v priebehu nasledujúcich desaťročí neraz snúbil.

Určitá rozpačitosť kvality umeleckého zvládnutia výjavov môže vyplývať zo skutočnosti, že neznámy maliar ich len kopíroval. Potvrdzuje to aj vybádanie doteraz neznámej predlohy prvého z hlohoveckých obrazov. Je ňou olejomaľba od Eduarda Steinbrücka (1802–1882), nemeckého maliara a profesora berlínskej akadémie. Rok jej vzniku nie je známy. Pôvodne sa nachádzala v Múzeu cisára Fridricha, dnešnom Kulturhistorisches Museum, v jeho rodnom Magdeburgu. Počas druhej svetovej vojny bola zničená, v dokumentácii múzea sa však zachovala jej čierno-biela fotografia.

Najcennejšie sú obrazy príslušníkov rodu Erdödyovcov. Obraz Esterháziho a portrét cisára Leopolda Habsburgského. Grafiky – pochádzajú z 18. storočia, sú to medirytiny s dobovými žánrami. Pôvodne dopĺňali interiér zámockých chodieb. Medirytina – obrázok bol vyrytý ostrým predmetom do medi, až potom sa otláčal. Za pozornosť stojí súprava poľovníckeho nábytku z koplotovského kaštieľa. Na konci chodby sa nachádza rodostrom Erdödyovcov a vedľa neho barokové zrkadlo z vybavenia hlohovského zámku.