Neprebádaným chodníkom hlohovskej drevorezby – komentár k životu a dielu Michala Šajtlavu

Podmienky v Hlohovci na prelome 19. a 20. storočia boli pre rozvoj priemyslu a podnikania neblahé. Arpád Felcán opisuje situáciu v Hlohovci na prelome storočí, v čase, keď sa na mesto obracalo množstvo súkromných osôb so žiadosťami o podporu pri založení nových podnikov a firiem. K väčšine žiadostí Hlohovec zaujal negatívne stanovisko, čoho dôsledkom bol pokles pracovných príležitostí a následné zvýšenie nezamestnanosti. V roku 1896 mesto dvakrát odmietlo podporiť železnicu. V nasledujúcom roku zaujalo negatívne stanovisko k návrhu ministerstva na postavenie nemocnice so štátnou podporou. V roku 1898 odmietlo návrh Skarniczla na zakúpenie 15 – 20 t. tzv. ,,špričovačiek“ proti filoxére, ktorá napádala vinice a ktoré mali byť za lacný poplatok požičiavané nemajetným vinohradníkom ako záchrana ich viníc pred skazou. O dva roky neskôr Hlohovec odmietol návrh ministerstva na postavenie hospodárskej školy a v rokoch 1897 – 1906 mesto úplne alebo čiastočne odmieta firmy prichádzajúce s návrhom vybudovať elektrárne či plynárne – Spol. Acetylen, Bӧhm M., Elster, Ganz a spol., Herzfeld J., Hoffmann M., Mamisch Fr. či Pistd J. V roku 1903 Baranyi M. a Fӧldessy E., peštianski fabrikanti, prichádzajú do Hlohovca s cieľom založenia textilky. Jednanie bolo mestom odložené na neurčito. Snaha o založenie textilky sa objavila i v nasledujúcom roku. Fuchs Jakub a spol. plánoval založiť v Hlohovci textilku s 300 000 korunovým kapitálom. Gróf však žiadosť mesta na predaj pozemku odmieta, mesto v danej záležitosti ďalšie kroky nepodniklo a textilná továreň sa opäť nepostavila. Situácia sa opäť opakovala v roku 1906, keď J. Fodor a A. Pazmányi navrhujú zaviesť továrenskú výrobu košíkov za účelom zníženia nezamestnanosti. Ani tento návrh sa nestretol s podporou mesta. O podporu zo strany mesta sa v tomto čase snažili i drobní remeselníci. V roku 1906 rezbársky a stolársky majster Jozef Seilnacht žiada Hlohovec o podporu svojej továrne, no jeho žiadosť bola taktiež zamietnutá. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa v Hlohovci na začiatku 20. storočia formovalo viacero úspešných rezbárskych dielní, často práve kvôli konkurentom úzko špecifikovaných na určitú oblasť tohto remesla – stolárčinu zameranú na nábytok do bežných domácností či umeleckú drevorezbu určenú na dotváranie sakrálnych priestorov. Tú s obľubou vyhľadávali aj predstavitelia šľachtických rodov vlastniaci honosné sídla v Hlohovci a jeho blízkom okolí. K popredným hlohovským osobnostiam pohybujúcim sa v oblasti rezbárskej tvorby patril významný a opakovane vyhľadávaný umelecký rezbár Jozef Seilnacht spolu s jeho o niečo mladším súčasníkom Ferdinandom Kramolišom, ktorý spočiatku pracoval a zrejme sa i učil u Seilnachta v dielni.
Príbeh jednej menej známej hlohovskej rezbárskej dielne sa začal písať niekedy v prvom desaťročí 20. storočia. Zručný a talentovaný rezbár Michal Šajtlava sa narodil 20. marca 1879 v Hlohovci v rodine Jozefa Šajtlavu a jeho manželky Márie, rodenej Rybárovej. V priebehu svojho života sa oženil s Máriou, rodenou Bublincovou a spoločne sa usadili v Hlohovci na Nádražnej (dnes Pribinovej) ulici č. 60, vedľa dnešnej cukrárne Olajoš.

V priestoroch tohto rodinného domu si Šajtlava postupne vytváral pracovné podmienky pre svoju remeselnú produkciu. Presný dátum vzniku jeho firmy zatiaľ nepoznáme. Do všeobecného povedomia verejnosti sa zaiste dostal aj vďaka účasti na desiatom Medzinárodnom dunajskom veľtrhu v Bratislave, ktorý sa od roku 1921 tešil obľube návštevníkov, no predovšetkým veľkému počtu domácich i zahraničných vystavovateľov prezentujúcich ukážky zo svojej remeselnej tvorby. Šajtlava na ňom získal 24. októbra 1930 diplom uznania za účasť vďaka prezentácii vynikajúcej kolekcie vzoriek svojho diela. Jeho dielňa so sídlom na Nádražnej ulici č. 60 sa zameriavala výlučne na výrobu diel určených pre sakrálne priestory. Niesla názov v slovenskom a súčasne i maďarskom jazyku:
VÝROBCA OLTÁROV A KOSTOLNÝCH ZARIADENÍ
OLTÁRÉPITŐ ÉS TEMPLOM BERENDEZÉSEK GYÁRTÓJA
MICHAL ŠAJTLAVA

V čase založenia Šajtlavovej firmy však v Hlohovci na Lúke pod špitálom figurovala už vychytená rezbárska dielňa Jozefa Seilnachta, ktorú s obľubou opakovane oslovovali nielen cirkevní objednávatelia z mnohých obcí hlohovského regiónu (vrátane všetkých regiónov západného Slovenska), ale aj urodzení páni z Hlohovca i Pečeniad. Tá pre farnosti vytvárala predovšetkým oltáre, kazateľnice, krstiteľnice a v menšej miere i krížové cesty. Možno práve táto skutočnosť sa stala dôvodom, pre ktorý sa Michal Šajtlava rozhodol zamerať najmä na tvorbu spovedníc. Vďaka informácii od žijúcich príbuzných tohto talentovaného rezbára máme možnosť oboznámiť sa s jeho realizáciou pre františkánsky Kostol Všetkých svätých v Hlohovci. Šajtlava pre túto mestskú dominantu vytvoril súbor spovedníc. Za jedno z jeho nateraz prvých známych a autorsky doložených diel môžeme považovať objednávku na tvorbu rozmermi drobného neogotického oltárika so sochou Božského Srdca pre rodinnú kryptu na cintoríne v Bojničkách. Architektúra kaplnky naznačuje, že objekt vznikol v 20. alebo najneskôr začiatkom 30. rokov 20. storočia. Nechal si ju vo vyššom veku postaviť vtedajší richtár obce Michal Uhlár spolu s manželkou Veronikou, rodenou Barošovou. U majetnejších obyvateľov bývalo zvykom stavať si počas života rodinné hrobky a do ich výzdoby investovať nemalé peniaze. Objednávku na tvorbu Oltárika Božského Srdca zverili do rúk hlohovského rezbára Michala Šajtlavu. Ten na podstavci oltára
zanechal autorskú pečiatku s nasledovným kruhopisom:
MICHAL ŠAJTLAVA
STOLÁRSTVO
NA KOSTOLNÉ ZARIAĎENÝ
HLOHOVEC
⃰ Nádražná ul. 60 ⃰

K významnej objednávke sa dostáva aj v roku 1933. Rišňovská farnosť, kde v tom čase pôsobil kňaz Ján Štefanovič, požiadala Šajtlavu vytvoriť hlavný oltár pre novo vztýčený filiálny Kostol sv. Martina – biskupa v Kľačanoch. Michal Šajtlava vo svojej dielni vytvoril trojosový eklekticky vyznievajúci oltár zo smrekového dreva so sochou patróna kostola a postrannými sochami apoštolov sv. Petra a sv. Pavla z lipového dreva. Oltár doručil do kostola ku dňu jeho vysviacky, ktorá sa uskutočnila 20. augusta 1933. Toto dielo zároveň považoval za jedno z hodnotnejších spomedzi svojej tvorby. Jeho predtlačenou podobou sa prezentoval farnostiam na hlavičkovom papieri až do svojej smrti, resp. využíval ho i vo vysokom veku v čase svojich posledných objednávok. Zrejme posledným dielom, ktoré opustilo na sklonku života jeho dielňu, bola objednávka na tvorbu dvoch uzavretých dubovým drevom fládrovaných spovedníc s nepriehľadnými sklami pre farnosť v Dvorníkoch od dekana Augustína Falatha. Šajtlava za túto prácu obdržal 3. novembra 1949 sumu 28 000 Kčs.
Jeho posledná známa objednávka je zároveň dôkazom vysokej praco-vnej nasadenosti a zanie-teného ducha, ktorý rezbá-ra sprevádzal až do konca jeho života. Krátko po skompletizovaní tejto ob-jednávky totiž 5. marca 1950 podľahol vo veku nedožitých 71 rokov nás-ledkom srdcovej vady. Jeho remesla sa už nikto z rodinných príslušníkov nechopil a priestory dielne zostali po smrti rezbára v tomto rozmáhajúcom sa neľahkom politickom období prázdne. Je potrebné brať na vedomie, že článok predstavuje len známu časť Šajtlavovej tvorby. Tá tvorí len zlomok jeho životného diela. Rezbárskych a stolárskych prác bolo s určitosťou mnohonásobne viac, no zatiaľ zostávajú naďalej ukryté v tieni chodníka hlohovskej drevorezby.

Autor: Mgr. Stanislava Cepková