Marta Filová Soňa Herényiová LEN SLNKO OSTÁVA
Trnavský samosprávny kraj a Vlastivedné múzeum v Hlohovci Vás pozývajú na prehliadku autorskej výstavy drôteného šperku a výtvarných diel.
Marta Filová – Soňa Herényiová – Belanová
LEN SLNKO OSTÁVA
Poetický názov výstavy dvoch dlhoročných priateliek – pani Marty Filovej a akademickej maliarky pani Soni Herényiovej Belanovej evokuje pohľady umelkýň na svet, život, ktorý každodenne sprevádzajú lúče slnka a prebúdzajú po tichej a tmavej noci modrú planétu. Slnko je znovuzrodenie a nádej pre celé ľudstvo. Rozjasňuje deň, tváre, vyvoláva pocit šťastna a radosti. Tak, ako dnes prezentované diela oboch umelkýň.Milí priatelia, stretnúť sa so strieborným šperkom Marty Filovej je uchvacujúcim zážitkom, nielen z dôvodu obdivu k jej zručnosti, ale i fantázie a výberu motívov. Námety pre svoje umelecké dielka čerpá priamo zo života, z okolitého prírodného prostredia. Rada sníva a spriada jemnými striebornými drátikmi jej vlastný svet obdivuhodnej fantázie do ktorého nás prenáša prostredníctvom svojej tvorby. Umenie pani Marty Filovej už dávno presiahlo hranice Slovenska. Jej šperky nosia ženy takmer na celom svete. Z významných osobností spomeniem pani Silviu Gašparovičovú, ktorú oslovili šperky autorky. Rozhodla sa pre spoluprácu s pani Martou a prostredníctvom prezidentskej kancelárie jej šperky sa stali darmi pre vzácne zahraničné návštevy – pani Lauru Buschovú, Líviu Klausovú, Ľudmilu Putinovú, španielsku kráľovnú Sofiu, taktiež darom pre japonskú princeznú Sajako a mnohé ďalšie významné celosvetovo uznávané dámy.Pani Marta Filová je absolventkou Strojníckej fakulty v Žiline. Ako strojárska inžinierka poznala a mala možnosť preniknúť do štruktúry jednotlivých materiálov a porozumieť zákonitostiam ich tvarovania. Autorka sa k tejto originálnej tvorbe dostala až v roku 1995, kedy ju oslovila výstava realizovaná v Považskom múzeu v Žiline na Budatínskom zámku. Tu sa mala možnosť stretnúť s tvorbou významných a popredných drotárskych tvorcov . Najviac ju však oslovila tvorba Remígie Biskupskej, kde mala možnosť obdivovať jej zručnosť a nápaditosť motívov.Autorka najskôr pracovala s jednoduchými drotárskými technikami a materiálmi – s drôtom včelárskym, zubárskym. Po dvoch rokoch však zistila, že oveľa ľahšie sa jej tvorí v materiáli striebro na odvtedy používa výlučne striebro.Jemné šperkárske diela vypletá pomocou textilných techník – šitej čipky, viazaných uzlov, plátienkovej a krosienkovej väzby. Kombinuje ich s tradičnými drotárskými prvkami, spomedzi ktorých dáva prednosť najmä drobným slimákom. Drôtené výplety spája perlami, kúskami koralov a s polodrahokamami.Citlivo prispôsobuje charakter výpletu a harmonicky ho vkomponováva do šperku. Svoju tvorbu vníma nielen ako dekoratívne umenie, ale priraďuje mu i úžitkovú funkciu. Vytvára náramky, náušnice, spony, náhrdelníky, opasky, ktoré svojou jemnosťou, estetickým prevedením očaria každého. Okrem spomínaných klasických druhov šperkov zhotovuje i iné doplnky ako napríklad košík na vlasy, či klobúk v ktorom použila takmer 263 perál.Ing. Marta Filová sa narodila 7.augusta 1945 v Malženiciach pri Trnave. Po ukončení vysokej školy strojníckej fakulty v Žiline sa tu i natrvalo usadila. V rokoch 1971 – 99 pedagogicky pôsobila na Strednom odbornom učilišti chemickom v Žiline ako profesorka.Svojou šperkárskou tvorbou reprezentuje Slovensko i na mnohých významných európskych i mimokontinenálnych výstavách. Autorka má za sebou nespočetne kolektívnych i individuálných výstav nielen doma, ale i v zahraničí. Z množstva krajín kde prezentovala svoju šperkársku tvorbu spomeniem Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Česko, Jeruzalem. Žije a tvorí v Rosine.
Akad.mal. Soňa Herényiová – Belanová, rodáčka zo Žiliny sa už od skončenia VŠVU v Bratislave programovo venuje komornej maľbe a kresbe. Umelecká výpoveď maliarky po formálnej stránke je založená na racionálnom budovaní tvaru a na sústavnom overovaní si vzťahov farieb. V počiatkoch svojej tvorby autorka inklinovala k tvorbe portrétu, figurálnym kompozíciám a k plenéru. V portrétnej a figurálnej tvorbe sa snaží postihnúť moment vyjadrujúci psychiku modelu. Použitím expresívnej skratky a línie dosahuje cielenú a vyváženú buď portrétnu alebo figurálnu kompozíciu. Táto časť jej tvorby však na dnešnej výstave nie je zastúpená. Autorka nesmierne miluje prírodu, krajinné scenérie, tieto však vo svojej voľnej komornej tvorbe prezentuje abstraktnou maľbou. Maliarske záznamy dokumentujú neopakovateľnosť prežitého momentu v spätosti s krajinou a oblohou. Okrem spomenutých žánrov sa venuje i tvorbe kvetinových zátiší, v ktorých dominuje pestrá, farebná paleta. V súčasnosti sa autorka vracia od abstrakcie ku klasickej maľbe, k závesnému obrazu, ktorý opäť zažíva svoju renesanciu. Autorka cíti, že ľudia sú už unavení zo súčasných výtvarných médií – konceptuálného umenia, inštalácií, videoinštalácií a ďalších aktuálnych médií v oblasti výtvarného umenia. Na dnešnej výstave sa preto autorka rozhodla predstaviť klasicizujúcou maľbou, dielami s architektonickým motívom historických miest Toskánska. Je obdivovateľkou architektonických skvostov. Ako môžeme vidieť, učarovali jej tiché zákutia, krivolaké uličky, dvory, pavlače, schody starobylých domov v objatí oblohy, slnka a zelene. V kompozíciách zobrazuje určitý výsek mestského prostredia. Tiež sa do centra jej pozornosti dostali i všedné drobnosti, detaily na starých bránach domov, ktoré možno bežného návštevníka neoslovia. Autorka zámerne namaľovala tieto veľkoformátové plátna. Chce, aby vnímateľ obrazu mal pocit, že práve vchádza do tichej uličky, pozdvihuje zrak k oblohe, kde ešte má možnosť vidieť ďalšie, vyššie postavené stavby. Chce, aby kráčal schodmi a kochal sa objavom nových obzorov, perspektívy siahajúcej až k horizontu. S nostalgiou autorka pozerá na staré múry, do ktorých sa opierajú slnečné lúče. Historické pamiatky, ktoré už z časti nahlodáva zub času stoja ako nemí svedkovia minulosti. Uvedomuje si, že ak už tie pamiatky raz nebudú, tak LEN SLNKO OSTÁVA. Je jej veľmi smutno, keď si spomenie, že i na Slovensku máme nesmierne množstvo historických skvostov, hradov, zámkov, kaštieľov, mestských palácových domov, ktoré chátrajú a čakajú na svoju revitalizáciu. Je to neúcta k vlastným pamiatkam a pritom všetci sa hrnieme spoznávať starobylú architektúru, Ríma či Paríža, alebo iných svetových metropol. Akad. maliarka Soňa Herényiová-Belanová sa narodila v r.1953 v Žiline. V rokoch 1973 až 1979 študovala na VŠVU v Bratislave na oddelení krajinárskej a figurálnej maľby u prof. Jána Želibského. Vystavuje individuálne i v rámci kolektívnych výstav doma i v zahraničí – v počte via jako 150 prezentácií tvorby. Jej diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach i v akvizičných fondoch na Slovensku i v zahraničí. Žije a tvorí v Bratislave, kde má i svoju súkromnú maliarsku školu.
V Nitre 20. júl 2017 PhDr. Marta Hučková – kurátorka
