Z histórie Robotníckeho domu v Hlohovci

     Počiatky Robotníckeho domu v Hlohovci  siahajú do obdobia po skončení  I. svetovej vojny a vzniku Československej republiky. V dejinách tohto významného objektu sa ako niť prepletá história  Slovenska a Slovákov počas celého dvadsiateho storočia a tak sa v nich odrážajú aj najvýznamnejšie udalosti v Hlohoveckom regióne. 

     Obdobie po I. svetovej vojne bolo vo svete a teda aj v novovzniknutom Československu charakteristické priebehom svetovej  hospodárskej  krízy,  ktorá mala negatívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva. Rástla nezamestnanosť, zvyšovali sa  ceny základných potravín, vzmáhala sa úžera, mzdy robotníkov v priemysle i poľnohospodárstve ako aj  štátnych úradníkov naopak  radikálne klesali. Takáto situácia bola aj v Hlohovci a jeho okolí. Nespokojnosť obyvateľstva sa prehlbovala  a v  dvadsiatych rokoch  20. storočia  postupne dochádzalo k organizovanému odporu robotníckych a roľníckych  vrstiev. Množili sa rôzne štrajky a protestné  zhromaždenia pracujúcich i nezamestnaných.

     V priebehu roku 1923 sa u popredných osobností robotníckeho hnutia medzi ktorých patril napríklad učiteľ Arpád Felcán,  zrodila myšlienka výstavby vlastného Robotníckeho domu. Cieľom bolo postaviť objekt určený na politickú, spoločenskú, kultúrnu i športovú činnosť.  Pre dosiahnutia tohto cieľa  bolo vytvorené Družstvo Robotníckeho domu. Prvá písomná správa o tejto iniciatíve pochádza z 22. marca 1924 v ktorej  sa uvádza,  že na jeho výstavbu bolo k dispozícií 15 000 korún a ďalšie prostriedky na výstavbu sa mali získavať zbierkovou činnosťou. Dňa 8. júna 1924 sa v Hlohovci uskutočnilo masové verejné zhromaždenie na ktorom boli robotníci po prvý krát vyzvaní k podpore výstavby tohto objektu.  Družstvo získavalo finančné prostriedky predajom podielov.  Cena jedného podielu bola 50 korún. Ďalšou formou bol predaj lístkov s názvom tehly v hodnote 1 a 10 korún, ktoré sa predávali na rôznych zhromaždeniach občanov.

     Stavebný pozemok bol zakúpený  na rozparcelovaných pozemkoch veľkostatku grófa Erdődyho pri vtedajšej ceste do Vozovej továrne, na križovatke dnešných ulíc Radlinského a Rázusovej. Následne začala prvá etapa   výstavby položením základného  kameňa 8. júna 1924. Do septembra 1924 bola postavená veľká sála s javiskom na Radlinského ulici. K otvoreniu Robotníckeho domu došlo 5. októbra 1924.  V druhej etape  bola realizovaná prístavba do tvaru L. na Rázusovej ulici. Pristavovaná časť bola dvojpodlažná so zapusteným prízemím. Na prízemí sa nachádzal byt pre domovníka  a šatne pre športovcov. V hornej časti prístavby sa nachádzala zasadačka a menšie kancelárske priestory pre rôzne organizácie.

     Na dokončenie výstavby Robotníckeho domu si muselo družstvo  zobrať aj úver. O tom, že výstavba tohto objektu v Hlohovci mala medzi obyvateľstvom značnú  podporu svedčí aj množstvo dobrovoľne odpracovaných hodín na tejto stavbe. Dokončené priestory  Robotníckeho  domu boli využívané ľavicovými politickými subjektami, odborovými organizáciami (Červené odbory), športovcami  ( Jednota proletárskej telovýchovy), Futbalovým klubom (FK Červená hviezda), hudobnými skupinami i  spevokolom. Nacvičovali a hrali sa tu rôzne divadelné predstavenia, premietali filmy, prebiehala tu rôzna vzdelávacia činnosť a konali sa tu aj vyhľadávané tanečné zábavy . V budove sídlili aj také organizácie ako Skauting, Sokol, Orol či ďalšie mládežnícke a ženské organizácie. Nachádzala sa tu aj kolkáreň, hrazdy či kruhy.

     S rozvojom organizovanosti robotníckeho hnutia v dvadsiatych rokoch 20. storočia dochádzalo k výstavbe takýchto objektov v mnohých mestách na Slovensku. Robotnícky dom v Hlohovci však  patril medzi prvé stavby takéhoto druhu na našom území.

     Vyhlásenie autonómie Slovenka v októbri 1938, nástup fašizmu v Európe ako aj    vznik vojnového  Slovenského štátu 14. 3. 1939 a s tým súvisiace spoločensko-politické zmeny ovplyvnili aj využívanie Robotníckeho domu. Na krátke obdobie  sa tu usídlilo  veliteľstvo i kasárne Hlinkovej gardy. Po pár mesiacoch sa do objektu nasťahovala miestna organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Následne bol Robotnícky dom až do skončenia II. svetovej vojny využívaný českou krajčírskou firmou ZBOR (SBOR)  Prostějov. Po skončení II. svetovej vojny a  oslobodení Slovenska bol objekt Robotníckeho domu využívaný  najskôr na skladové účely  a neskôr ako učňovské stredisko pre Odevné závody.

     V povojnovom období bol Robotnícky dom predovšetkým centrom detských a  mládežníckych organizácií (ČSM, SZM), ktoré ho využívali na rôznu schôdzkovú, kultúrnu, športovú i zábavnú činnosť. V tom čase dostal nový prívlastok – pioniersky dom. Opätovne došlo aj k premietaniu filmov. Od roku 1986 slúžila budova  ako výstavná sieň Vlastivedného múzea v Hlohovci. Do roku 1989 tu bola  sprístupnená výstava mapujúca dejiny robotníckeho hnutia a socializmu. Po spoločensko-politických zmenách, ktoré priniesol záver roku 1989   bola táto výstava nahradená  expozíciou dejín Hlohovca zachytávajúca obdobie prvej Československej republiky a vojnového Slovenského štátu. Následne boli priestory Robotníckeho domu využívané na výstavné účely a to aj na výstavy z oblasti výtvarného umenia. 

     V rokoch 2015 až 2020 prebehla rozsiahla rekonštrukcia a prestavba celého objektu, pri ktorej bolo uličné krídlo budovy v Rázusovej ulici rozšírené o administratívne miestnosti a nový výstavný priestor galerijného typu. Starý drevený krov nahradila oceľová konštrukcia a povala bola adaptovaná na podkrovie.  Dnes sa v bývalom Robotníckom dome,  ktorý spravuje Vlastivedné múzeum v Hlohovci   nachádzajú moderné výstavné siene a taktiež kancelárske  a depozitné priestory múzea.

     Históriu a možno tak trochu aj odkaz pôvodného Robotníckeho domu pripomína a symbolizuje kamenný reliéf  s pamätnou tabuľou  hlohovskému učiteľovi, spisovateľovi, bojovníkovi za práva pracujúcich, antifašistu a jedného zo zakladateľov robotníckeho domu Arpáda Felcána,  umiestená  na priečelí budovy dnes už  Výstavnej siene Vlastivedného múzea v Hlohovci.

Autor textu: Jozef Hrdlička