Papierový „brest“

K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval článok kolegynky Mgr. Sone Koleničovej
pod názvom „Medirytina Veľké víťazstvo pri Qurmane – z Pekingu cez Paríž do Hlohovca“.
Kvalitný výsledok medirytiny samozrejme súvisel aj s kvalitou papiera a o ten Čína núdzu nemala.
Yuan (šuan) alebo xuan papier nazývaný aj ako ryžový papier, je druh papiera pochádzajúci zo starovekej Číny. Používal sa na písanie aj maľovanie. Väčšina zachovaných
starých čínskych písomností je písaná na ňom. Dodnes je cenený pre svoju pevnosť, zároveň jemnosť a trvanlivosť.
Prvá zmienka o ňom sa nachádza v starovekých čínskych knihách „Záznamy dávnych slávnych malieb“ a „Nová kniha Tang“. Pôvodne bol vyrábaný v čase cisárskej dynastie Tchang (Tang), ktorá vládla v rokoch 618 až 907 v oblasti Jingxian v južnej provincii Anhui (An – chuej) pod správou prefektúry Xuancheng (Suancheng), odtiaľ názov xuan papier.
Literárna tvorba dynastie Tchang tvorí jednu z významných častí literárneho dedičstva
– najvýznamnejším žánrom je poézia. V jednom súbore básní sa vyskytuje viac ako 40 000 básní. Výber najlepšieho z poézie predstavuje antológia básní pod názvom „Tristo básní dynastie Tchang.“
A tu sa dostávame k botanike. Kvalitný yuan papier sa vyrábal zo stromu Pteroceltis
tatarinowii, ktorého český názov je břestovníček tatarinovův. Synonymum vedeckého názvu je Ulmus cavaleriei, všeobecne ho môžeme nazvať „brest“. Naozaj len v širšom zmysle slova, pretože po molekulárnych štúdiách bol tento druh preradený z čeľade brestovitých (Ulmaceae) do čeľade konopovitých (Cannabaceae).
Tento čínsky reliktný endemit predstavuje
listnatý opadavý strom dorastajúci do 15 až 20 m výšky.
Kôra stromu je svetlošedá a odlupuje sa v dlhých pásoch. Kmeň o priemere 1 m býva krátky, alebo rozvetvený a nesie širokú rozložitú korunu. Vajcovito kopijovité až podlhovasté listy dorastajú do 10 cm
dĺžky. Jednopohlavné kvety sú nenápadné a len zriedka sú na jednom strome samčie aj samičie kvety. Kvitne súčasne s rašením listov zväčša od marca do mája. Plod tvorí semeno (oriešok) s 2 cm širokým takmer okrúhlym lemom, ktorý je na vrchole vykrojený. Dozrieva v čase od augusta do októbra. Jeho drevo je kvalitné, tvrdé a odolné voči hubám. Vlákna na xuan papier sa získavajú z kôry. Uvedené vlákna sa pridávajú k ryžovým, preto sa produkt nazýva aj ryžový papier. Podiel ryžových vlákien je v zmesi nižší.
Vyskytuje sa v nadmorskej výške od 100 do 1 500 m n. m. Vo svojej domovine zväčša rastie v pomerne drsných podmienkach na strmých skalách alebo na suchých svahoch s pôdou bohatou na vápnik. Má mohutný koreňový systém a je považovaný za jednu z dôležitých drevín pre obnovu vegetácie najmä v neúrodných oblastiach. Vysádza sa aj ako tieň poskytujúca a ozdobná drevina, podľa potreby sa môže ľahko tvarovať.
Prvý strom v Európe vyrástol vo Francúzsku (1894) zo semienka, ktoré doviezol z Číny francúzsky botanik Maurice de Vilmorin. Je mrazuvzdorný a uvádza sa, že je vhodný na pestovanie aj v strednej Európe. Napriek tomu sa pestuje veľmi vzácne. Klíči celkom spoľahlivo, ale až po roku i viac. Čo je zaujímavé, osivo sa môže skladovať v suchu 5 rokov. Strom niekedy vytvára koreňové odnože.
Ak by ste chceli tento strom vidieť naživo, musíte vycestovať do botanickej záhrady v Prahe alebo do Maďarska s cieľom botanická záhrada Vácrátót severne od Budapešti.

Na záver ešte pár slov o papieri. Papier vynašli Číňania približne pred 2 500 rokmi. Do 19. storočia sa žiadny druh papiera nerobil z dreva. Číňania a po nich mnohé iné národy používali ako surovinu bavlnené alebo ľanové handry, ďalšou surovinou boli vlákna bambusov a tráv. V Egypte bol dobre známy papyrus, bol jedným z predchodcov dnešného papiera. Vyrábal sa z drene šachora papyrusového (Cyperus papyrus), ktorý dorastá do výšky
až 5 m. Používanie papyrusu sa neskôr rozšírilo do celého Stredomoria, dokonca aj do vnútrozemských častí Európy a do juhozápadnej Ázie. Približne od 2. storočia po Kristovi začal byť papyrus postupne nahradzovaný novým písacím materiálom pergamenom. Keďže
bol pergamen pomerne drahý, uvedené nahradzovanie prebiehalo naozaj v pomalom tempe. V spomínanom 19. storočí sa na výrobu papiera začala používať celulóza z dreva jedle balzamovej (Abies balsamea), smreka (Picea sp.), jedľovca (Tsuga sp.), topoľa (Populus sp.) a viacerých druhov borovice (Pinus sp.), napríklad borovice lesnej (Pinus sylvestris), známej aj ako sosna.

PhDr. Miroslava Malovcová, PhD.