Medirytina Veľké víťazstvo pri Qurmane – z Pekingu cez Paríž do Hlohovca

Rytectvo patrí ku starodávnym remeslám, ktoré sa zachovávajú dodnes. Vidieť rytca pri jeho činnosti je nezabudnuteľný zážitok: ostrým rydlom zasadeným do drevenej, predtým i do kostenej, rukoväte vyrýva do kovu požadovaný obrazec či ornament. Striedaním prítlaku a jemných vibrácií ruky vytvára hladké aj zvlnené línie, jemné tieňovanie a šrafovanie. Rytý obrazec na doske je vždy zrkadlovo obrátený pôvodnému nákresu. Línie vyryté do vyleštenej kovovej dosky1 sa následne zaplnia mastnou čiernou farbou; po zotretí farby z ostatných plôch je obraz vtlačený na papier, pokiaľ k nemu dosku tlačíme značnou silou. Odtlačok dosky takto upravenej sa nazýva rytina. Rytie do kovu pre samostatnú grafiku a neskôr aj pre knižné a novinové ilustrácie sa objavilo v polovici 15. storočia (dodnes sa takto vyrábajú najmä oceľové raznice pre razbu bankoviek a tiež poštových známok). V období renesancie a baroka bol mediryt používaný predovšetkým ako reprodukčná technika a slúžil ku kopírovaniu diel starých majstrov. Mnohí majstri rytci boli spoločensky vážení a dobre platení (dokonca boli „lanárení“ súperiacimi šľachtickými rodmi). Napriek tomu išlo o fyzicky a časovo veľmi náročnú činnosť, ktorá si vyžadovala dlhoročnú prax aj fyzické predpoklady, koncentráciu, istú ruku a dobrý zrak, potrebná bola tiež trpezlivosť, cit pre detail a výtvarné nadanie.

Steny chodby Vlastivedného múzea sú skrášlené viacerými rytinami, avšak jedna z nich má zaujímavé historické pozadie, istým spôsobom je spätá nielen s Hlohovcom, ale i s Parížom a Pekingom. Ide o medirytinu, ktorá je zmenšenou reprodukciou jednej zo setu šestnástich rytín zhotovených vo Francúzsku pre piateho cisára mandžuskej dynastie Čching.

Z Pekingu do Paríža

Pôvodná séria medirytín z druhej polovice 18. storočia, medzinárodne známa pod názvom Les Conquêtes de l’Empereur de la Chine (Dobyté územia čínskeho cisára), bola objednaná cisárom Čchien-lungom z mandžuskej2 dynastie Čching (1644-1911), ktorý vládol v Číne v rokoch 1735 až 1796. Vďaka trom vojenským výpravám vo Východnom Turkestane v období rokov 1755 až 1759 sa podarilo cisárskym vojskám dobyť rozsiahle teritórium v Strednej Ázii – územie tvoriace v minulosti časť Džungarska3 a dnes Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang, najväčšiu oblasť Číny. Cisár Čchien-lung sa rozhodol osláviť víťazstvá vo svojich vojenských expedíciách okázalým spôsobom – 16 monumentálnych obrazov (každý so šírkou 8 m a výškou 4 m) s výjavmi z víťazných bojov vo východoturkestanskom ťažení, s oslavnými veršami, ktoré cisár sám skomponoval pre túto príležitosť, ako i desiatky portrétov vojenských generálov, ktorí tieto úspešné boje viedli, mali na stenách Siene purpurového svetla (Ziguang Ge) v Zakázanom meste glorifikovať cisárovu vládu.

Originály obrazov boli sňaté zo stien v roku 1890 a nahradené novými dvadsiatimi maľbami zachytávajúcimi udalosti z povstania tchaj-pingov4 . Po rabovaní počas boxerského povstania5 sa veľa cenných artefaktov z cisárskeho paláca dostalo na trh s umením a odtiaľ prevažne do Európy. Z pôvodného počtu šestnástich malieb sú dodnes známe len 3 fragmenty v poradí ôsmeho obrazu nesúceho názov Veľké víťazstvo pri Qurmane. Fragment pravej časti (366 x 388 cm) pôvodného obrazu je od roku 1904 majetkom etnologického múzea v Hamburgu6 , fragment ľavej časti obrazu (68,6 x 105,5 cm) sa v roku 2013 neúspešne dražil na aukcii v Hongkongu a tretí fragment (44,5 x 90 cm) je po aukcii v Kolíne v osemdesiatych rokoch v nemeckej súkromnej zbierke. Celá kompozícia je dodnes zachovaná len ako medirytina. Jej rozmerovo zmenšenú verziu nájdete u nás v múzeu.

Nadšenie nad medirytinami Georga Philipa Rugendasa (1666-1742), ku ktorým mal prístup vďaka jezuitským misionárom pôsobiacim na cisárskom dvore, primälo cisára k nápadu nechať vyhotoviť podobné medirytiny, ilustrujúce jeho ťaženia v čínskych provinciách a pozdĺž hraníc krajiny. Vznikla tak objednávka na šestnásť rytých dosiek, ktoré nakoniec neboli vyryté a odtlačené v Číne, ale v Paríži – v tom čase domov najlepších európskych majstrov tejto techniky. Predlohami medirytín sa stali modelové nákresy veľkorozmerných obrazov, ktorých autori boli európski misionárski umelci zamestnaní na dvore v Pekingu – najvplyvnejší a najdlhšie slúžiaci spomedzi nich boli taliansky jezuita Giuseppe Castiglione (1688-1766), francúzsky jezuita Jean-Denis Attiret (1702-1768), český jezuita Ignatius Sichelbarth (1708-80) a taliansky augustiniánsky misionár Jean-Damascène Salusti (1727-1781, autor kresbovej predlohy Víťazstva pri Qurmane a od roku 1778 pekinský biskup).

Cisárskym nariadením z júla roku 1765 vydal Čchien-lung inštrukcie ku načrtnutiu malorozmerných kópií obrazov zhotovených Castiglionom a jeho kolegami v Pekingu, a ich následnom zaslaní do Paríža, kde by ich vyryli do medi a odtlačili tí najlepší umelci a rytci. Cisár nezaháľal, využil práve odchádzajúcu loď Baiye z prístavu v Kantone a na jar v roku 1766 prostredníctvom Francúzskej východoindickej spoločnosti poslal do Francúzska prvé štyri dokončené modelové návrhy (medzi nimi i nákres obrazu Veľké víťazstvo v Qurmane, ktorého autorom bol Jean Damascéne Salusti). S návrhmi a preddavkom v hodnote 5000 liangov dorazili do Európy na jeseň v roku 1766 i sprievodné listy s inštrukciami od cisára a jezuitu Castiglioneho. Zostávajúcich 12 náčrtov sa dostalo do Paríža v júli 1767. Sprievodný list zahŕňal žiadosť vyhotoviť 100 odtlačkov (počet bol neskôr upravený na 200) každej zo 16-tich rytých platní na vysokokvalitnom papieri, a navrátenie všetkých návrhov, sprievodných listov, rytých dosiek, medirytín, dokonca i skúšobných odtlačkov naspäť do Pekingu, aby mohli byť ďalej použité na osobnú distribúciu cisára. Medirytiny mali chronologické číselné označenie podľa toho, ako za sebou jednotlivé boje nasledovali. V dolnej časti každej rytej dosky bolo vyryté meno autora pôvodného kresbového návrhu, meno rytca a rok dokončenia.

Manažment Francúzskej východoindickej spoločnosti oslovil francúzskeho štátneho sekretára Henriho Bertina (1719-1792), aby delegoval kontrolu nad produkciou medirytín na prezidenta kráľovskej akadémie umenia markíza de Marigny (Abel-François Poisson de Vandières /1727-1781/, brat Madam de Pompadour). Marigny, poverený Bertinom, si na vyhotovenie tejto exkluzívnej objednávky vybral ryteckú dielňu svojho priateľa, správcu kráľovských umeleckých zbierok, najskúsenejšieho francúzskeho rytca menom Charles Nicolas Cochin ml. (1715-1790). Cochin si pri realizácii zákazky vzal na pomoc štyroch šikovných rytcov zvučných mien, boli nimi Jacques-Philippe Le Bas (autor rytiny č. 2, 3, 4, 7, 16), Augustin de Saint-Aubin (rytina č. 8 a 9), Benoit Louis Prévost (rytina č. 1 a 10) a Jacques Aliamet (rytina č. 5 a 11). Na medirytinách začali pracovať v apríli 1767, a keďže ďalších 12 návrhov dorazilo v júli 1767 a medirytiny mali byť vyhotovené a odoslané už v októbri 1768, k projektu boli prizvaní ďalší štyria rytci – Nicolas de Launay (rytina č. 12), Louis Joseph Masquelier (č. 14), Francois Denis Née (č. 15) a Pierre Philippe Choffard (č. 6 a 13). Zásielky z Paríža do Číny prebiehali v etapách a nie vždy s kompletným počtom výtlačkov. Prvé dve ryté dosky s príslušnými odtlačkami boli dokončené v decembri 1769. Ďalšie gravúry opustili Paríž v roku 1772 a tie zostávajúce v decembri 1774. Vyhotovenie zákazky pre cisára sa tak predĺžilo z pôvodných osemnástich mesiacov na dlhých sedem rokov.

Časové omeškanie v dodávke objednávky na cisársky dvor malo viacero príčin, zmieňuje sa o nich Cochin v liste adresovanému markízovi de Marigny v septembri 1767. Cochin si všimol, že zaslané nákresy nezodpovedajú rovnakej kvalite, keďže majú rôznych autorov, a viaceré z nich musel „vylepšiť“ či úplne prekresliť. Francúzsky cit pre detail a snaha o to, aby rytiny zodpovedali čo najvernejšie predloženým návrhom, si vyžadovalo použitie oboch grafických techník súčasne, lept i rytinu. Takáto delikátna práca si, samozrejme, vynútila veľa času a podliehala i zmene ročných období, v zime mohli rytci pracovať len 4 až 5 hodín denne, počas „tmavých dní“ (pri nízkej viditeľnosti) nemohli pracovať vôbec. Ďalším problémom bola požadovaná veľkosť rytých platní. Aby rytiny zodpovedali požadovanému rozmeru 55 x 95 cm, pláty medi museli byť importované až z Anglicka a na mieru vyrobené „Grand Louvois“ listy papiera boli objednávané v známej Prudhomme papierni v Louisiane, tlačené boli v Beauvois, vo vychýrenej francúzskej manufaktúre tapisérií. Za týchto okolností jednému rytcovi trvalo zmajstrovanie jednej rytej dosky približne 2 roky.

Kompletná zásielka z Cochinovej dielne, pozostávajúca zo 16 originálnych návrhov (lokácia náčrtov, ktoré slúžili ako podklad pre vytvorenie medirytín je momentálne neznáma), 16 rytých dosiek a 200 kópií každej medirytiny, odoslaná v roku 1774, dorazila do Pekingu vďaka nevhodným poveternostným podmienkam až v roku 1777 a stála čínsku stranu vyše 204 000 livier, čo predstavovalo vo vtedajšej čínskej mene 29 000 liangov, pri dnešnej hodnote zlata7 hovoríme o enormnej sume vo výške 3 203 958, 33 eur.

Čchien-lung nechal zviazať jednotlivé rytiny do albumov a vydal ich pod názvom Cisár pacifikujúci západné regióny. Ďalšie sety s rytinami, líšiace sa v štýle i precíznosti od parížskych, zhotovovali čínski jezuitskí novici v Pekingu. Ich odtlačky boli doplnené sprievodnými veršami z pera samotného cisára, ten ich daroval rodinným príslušníkom a vojenským generálom. (Chester Beatty, knižnica v Dubline, vlastní kompletný set takýchto výtlačkov s veršami cisára).

Z Paríža do Hlohovca

Cisárove medirytiny vyvolali medzi francúzskym obyvateľstvom veľký ohlas. Keďže podľa nariadenia všetko týkajúce sa objednávky rytín malo byť zaslané výhradne len do Číny, s výnimkou limitovaného počtu rezervovaného pre kráľovskú rodinu, rytiny sa okamžite stali raritou. Vďaka kráľovi Ľudovítovi XVI. sa neskôr dostali do rúk vysokých úradníkov, ľudí akými boli napríklad sekretár Henri Bertin alebo minister financií Jacques Necker (vďaka nemu, po jeho emigrácii do Švajčiarska, je dodnes jeden z kompletných setov súčasťou umeleckých zbierok zámku Coppet).

Na dopyt verejnosti reagoval francúzsky rytec Izidor Helman. Helman, ktorý v rokoch 1783 až 1785, v podstate nezákonne, vyprodukoval novú sériu rytín v pre verejnosť prijateľnejšom zmenšenom formáte s titulom Suite des seize Estampes représentant les Conquêtes de l’Empereur de la Chine (Pokračovanie šestnástich rytín reprezentujúcich dobytia území čínskeho cisára), ako predlohu si zapožičal set medirytín od Henri Bertina. Z parížskeho žurnálu8 , v ktorom sa inzeráty na predaj rytín nachádzali vždy pod heslom „gravure“ (rytina) sa dozvedáme, že za súbor štyroch medirytín (č. 5, 7, 11 a 16) si Helman pýtal 48 livier (pri dnešnej hodnote zlata sa cena za jednu rytinu rovnala sume 188 eur) a záujemca si ich mohol kúpiť priamo u rytca doma.

Isidore Stanislas Henri Helman, umelecký rytec a leptár, narodil sa v Lille v roku 1743. Je jedným z prvých žiakov kresliarskej školy (l’école gratuite de dessin9 ) vo svojom rodnom meste. Poznáva svet umenia prostredníctvom Louis-Jeana Guéreta a Louia Watteaua. Vďaka svojmu talentu získava štipendium s možnosťou štúdia v Paríži. Umeleckú zrelosť umocňuje v ateliéri známeho parížskeho rytca Jacqua Philippa Le Basa, vďaka nemu sa Helmanovi neskôr ponúkne možnosť vytvoriť zmenšenú verziu „Dobytých území“. V roku 1775 sa stáva osobným rytcom vojvodu zo Chartres. Veľkú popularitu získa v roku 1777, keď exceluje reprodukciami diel Jeana DuplessisBertauxa (Francúzsky Šarlatán, Nemecký Šarlatán), obe venuje svojmu učiteľovi z kresliarskej školy, Guerétovi. Helman vytvoril rytiny diel mnohých autorov, vrátane Pierra Antoina Baudouina (Galantný záhradník), Nicolasa Lavreinceho (Nebezpečný Riman), Jean-Baptiste Le Princa, Josepha Verneta, Huberta Gravelota, Louia Watteaua a i. Zrealizoval i niekoľko rytín ilustrácií publikovaných JeanMichel Moreauom v Monument du costume physique et morale. Na prelome rokov 1778/1779 opúšťa svoj domov na „rue des Mathurins, v malom hoteli v Cluny“ a sťahuje sa na „rue St Honoré 315, naproti hotelu Noailles“, do blízkosti múzea Louvre. Z esenciálne komerčného záujmu podpisuje kontrakt na vypracovanie zmenšeniny „Dobytých území“. Komerčný úspech tejto série ho privádza k myšlienke rozšíriť ju o ďalších 8 medirytín a vytvoriť tak súbor 24 medirytín s titulom Faits mémorables des empereurs de la Chine (1786); ďalší set toho istého žánru s názvom L’Abrégé historique des principaux traits de la vie de Confucius. (Historické zhrnutie hlavných čŕt Konfúciovho života, 1788), podľa originálnych návrhov privezených do Paríža jezuitom J. M. Amiotom, vyvoláva u verejnosti len priemerný záujem. Po roku 1789 sa Helman venuje hlavne téme francúzskej revolúcie. Medzi jeho významné práce patria rytiny ilustrácií Charlesa Monneta, ktoré boli publikované v roku 1798 v diele Hlavné dni revolúcie. Po Pocte cisárovi spolupracoval na profile Napoleona, medailóne pozoruhodného svojou delikátnosťou, s nápisom na zadnej strane „ceruzka a rydlo sa spájajú v pocte cisárovi aby zachytili, z nášho pohľadu, hlavné civilné a vojenské činy, ktorými sa vám podarilo znovu vybudovať Impérium“. Toto a Joueur de cornemuse (Hráč na gajdy) podľa Téniera pre Musée français (1803) sú jednými z Helmanových posledných diel pred jeho smrťou v roku 1806.

8 Journal de Paris, 5. 11. 1784, s. 1302 9 V období osvietenstva bolo vo Francúzsku založených asi šesťdesiat nezávislých „écoles gratuites de dessin“ – škôl, ktoré poskytovali lekcie kresby pre širokú verejnosť, vrátane učňov, ktorých remeslo si vyžadovalo schopnosť kresliť. Školy boli väčšinou založené v provinčnom Francúzsku v rokoch 1750 až 1792. V roku 1777 kráľovské vyhlásenie podriadilo školy právomoci Académie Royale. Bližšie informácie – LES ÉCOLES DE DESSIN AU XVIIIE SIÈCLE | Agnès Lahalle.

Nielen Helmanov talent a jeho inteligencia vo výbere predlôh svojich rytín, ale i jeho schopnosť adaptovať sa dobe a profitovať z nej, pomohli k tomu, že sa stal jedným z najváženejších rytcov svojej doby. Spolu s Helmanom a jeho Suite des seize Estampes sa dostávame k našej, v úvode spomenutej, muzeálnej medirytine z roku 1784, ktorá, ako dnes už vieme, je zmenšenou reprodukciou (23,5 x 40,5 cm) pôvodnej originálnej rytiny (89,7 x 52 cm) Augustína de Saint-Aubina z roku 1770 s názvom Veľké víťazstvo pri Qurmane, zhotovenej podľa náčrtu od Jána Damascéna Salustiho z roku 1765. Poradie Helmanových medirytín nekorešponduje s číselným označením v pôvodnej sérii, takže naše Veľké víťazstvo je označené rímskou číslicou VII. v Helmanovej edícii a ten istý výjav je v poradí ôsmy v súbore Cochinových rytín. Ako som už uviedla, rytina zachytáva výjav boja pri Qurmane, ktorý sa odohral 3. februára 1759 počas kampane vo Východnom Turkestane10 (1755 – 1759) a skončil slávnym víťazstvom čínskych vojsk pod vedením generála Fuda a Machanga. Až do tejto bitky provincia Sin-ťiang nebola pod stálou čínskou kontrolou. Moslimskí Turkméni povstali proti Číňanom. Armáda generála Zhaohuiho (Tchao-hoei) bola poslaná do oblasti, aby ho potlačila. Avšak silnejšie a početnejšie turkménské vojská generálovo vojsko rýchlo obkľúčili neďaleko mesta Yarkand pri rieke Kara Usu. Generál poslal po pomoc. Pomocné oddiely so 600 vojakmi generála Fuda a Machanga boli tie, ktoré nakoniec bojovali pri Qurmane (medzi Yarkandom a Maralbasi) proti vojsku s viac ako 5000 moslimami. Po dlhom a tvrdom boji sa cisárskym oddielom nakoniec podarilo ich poraziť.

Helmanov popis vyobrazenej scény vo francúzštine na dolnom okraji medirytiny – Amour Sana marchant avec sécurité à la tête des Troupes qu´il avoit amenées du Pays des Hasacks & des Eleuths qui commencoit á se rallier à lui, et se croyant au moment d´être rétabli dans son Royaumm, rencontre Tchao Hoei à la tête de sa nouvelle Armée envoyée par l ´Empereur et il est mis en suite, Année 1757. – nezodpovedá skutočnosti, keďže povstalec Amursana zomrel na jeseň v roku 1757 a zobrazený výjav z boja prebehol v zime v roku 1759. (Vernejší popis výjavu má pôvodná rytina Augustína de Saint-Aubina.) V ľavom dolnom rohu našej medirytiny je umiestnené meno autora a rok vzniku kresbovej predlohy – P.F. Joannes Damascenus, Romanus, Augustinus Excalceatus Missionarius Apostolicus delineavit et fecit, Anno 1765 a v pravom dolnom rohu meno rytca a rok vyhotovenia Helman, Sculp. 1784.

Pôvod Helmanovej medirytiny možno predpokladať v erdődyovských zbierkach v kaštieli v Hlohovci na základe Zoznamu zaistených predmetov z kaštieľa v Hlohovci11 . Národná kultúrna komisia, ako vrcholný pamiatkový orgán v rokoch 1946-1951 v záujme záchrany a ďalšieho využitia hnuteľných pamiatok, sústredila na hrade Červený Kameň najrôznejšie predmety užitého umenia a zbierky výtvarného umenia z 31 hradných a zámockých objektov a dvoch zrušených kláštorov zo západného Slovenska12, jedným z takýchto objektov bol i Hlohovec. Zmienená medirytina pochádza zo súboru predmetov, ktoré boli prevezené z hradu Červený Kameň do nášho múzea pravdepodobne v 60. rokoch 20. storočia. Hoci prislúchajúci záznam ku Helmanovej rytine v prírastkovej knihe SNM Hrad Červený Kameň z roku 1953 neobsahuje informáciu o mieste pôvodu rytiny, popis je zhodný v kľúčových heslách s rytinou zo Zoznamu zaistených predmetov z kaštieľa v Hlohovci, konkrétne so záznamom pod číslom „323. Damascenus: Boj, rytina, 18. storočie – 1 ks“ – Damascenus autor predlohy, Boj zobrazený výjav, zhodujú sa i v grafickej technike a storočí. Na základe tejto skutočnosti možno usudzovať, že medirytina Izidora Helmana pred prevozom na Hrad Červený Kameň bola majetkom rodiny Erdődy a skrášľovala interiér hlohovského zámku.

Originálne sety medirytín s príslušnými doskami boli uschované v cisárskom paláci v Pekingu, ale zmizli počas boxerského povstania v roku 1900. Na začiatku 20. storočia sa niektoré z nich začali objavovať na trhu s umením. Dodnes sa rytiny, či už z Cochinovej alebo Helmanovej dielne, buď individuálne alebo ako kompletná séria príležitostne objavujú na trhu prostredníctvom aukcií. Niektoré sú uchovávané v kamenných inštitúciách, patrí medzi ne i Etnologické múzeum v Berlíne, ktoré spravuje 34 medirytín s vyobrazením cisárových víťazstiev, medzi nimi sú i tri originálne medené ryté dosky. Kompletné sety sú súčasťou zbierok múzea Louvre, Guimet, múzeí v Taipei i Pekingu, v knižnici univerzity v Tenri v Japonsku i v inštitúte Getty Research v Los Angeles. Výskyt Helmanovej edície je pomerne vzácny. Helmanov kompletný album medirytín spravuje napríklad historická knižnica Josého María Lefraguy, ktorá je súčasťou univerzity v Pueble v Mexiku. Naposledy sa predmetom aukcie stal v Tokiu (marec 2020), kde bol dražený v prepočte za 28 479 €.

Je zrejmé, že „Dobyté územia čínskeho cisára“, či už v pôvodnej alebo v Helmanovej verzii, sú nielen unikátnou zbierkou v histórii umenia 18. storočia, ale i skvelým príkladom umenia medzinárodnej spolupráce.

Mgr. Soňa Koleničová

Vlastivedné múzeum v Hlohovci