Lúčny vlk – návštevník z juhu

Počas karantény sme sa viacerí snažili ujsť pred civilizáciou do prírody. Aj keď bolo počasie vrtkavé, radi sme vybehli aspoň niekde blízko. Jedného poludnia som bola v teréne aj ja. Fúkal studený vietor, ale slniečko ma vylákalo von aj popoludní. Bol 21. máj a okrem mnohých bylín sa za slnkom ťahal aj repík lekársky (Agrimonia eupatoria). Osobne mám túto
liečivú bylinu veľmi rada. Zbieram ju celé leto, ale najúčinnejšia je samozrejme pred kvitnutím.
Teplo som sa obliekla a šla hore Šomodskou ulicou smerom ku Šiancu. Dole na úpätí lúky býva repíka najviac. Spokojná s výsledkom som zamierila ešte k jednej nepravidelne kosenej lúke. V nepokosenej tráve som zbadala psovitú šelmu, vedela som, že to nie je líška ani pes. Bola otočená bokom a fúkal dobrý vietor (smerom ku mne), tak som mala možnosť poriadne si ju popozerať. Na rozdiel od líšky bola šelma vysoká, bledohnedá až šedo
hrdzavá s tmavým chrbtom a chvostom. Týmito znakmi sa vyznačuje šakal zlatý (Canis aureus), ľudovo nazývaný trstinový alebo lúčny vlk.
Ďalším poznávacím znakom je zrastená zadná časť brušiek dvoch prostredných prstov na predných labách. Komunikujú zvláštnym plačlivým kvílením, štekotom a vytím, ktoré je odlišné od vytia vlka.
Šakal zlatý loví najmä drobné hlodavce, bažanty, zajace, mláďatá diviačej
zveri a nepohrdne ani zdochlinami. Živí sa aj rastlinami. Potravne aj priestorovo konkuruje líške hrdzavej Zrastené brušká na prstoch končatín (Vulpes vulpes).
Samec a samica sú spolu počas celého života a mláďatá vychovávajú spoločne. Obdobie párenia nie je presne stanovené. Mláďatá prichádzajú na svet v čase, keď je dostatok potravy. Šteniat môže byť vo vrhu viac, ale najčastejšie sú dve. S rodičmi žijú najmenej 1 rok.
V lokalitách s veľkou ponukou potravy vytvára svorky zložené až z 20 jedincov. Na Slovensko prichádza z Balkánu cez Maďarsko a Rakúsko. Vyhovujú mu stepné oblasti južnej Európy, savany a polopúšte Stredného východu a severnej Afriky. Pôvodný areál šakala v Európe zasahoval v 18. storočí z Balkánu až po Podunajsko, ktoré tvorilo
severnú hranicu jeho výskytu. Medzi faunu Slovenska bol novodobo zaradený v roku 1947, keď boli na Žitnom ostrove ulovené štyri jedince. Ďalší prípad uloveného šakala sa vyskytol
v roku 1989 pri Čiernej nad Tisou, v roku 1995 v okrese Nitra a o rok neskôr v Zlatých Moravciach či v okolí Gabčíkova a Dunajskej Stredy. V roku 2016 bola na Zemplíne pozorovaná 20-členná svorka. V tom istom roku poľovnícka štatistika na Slovensku evidovala 21 ulovených jedincov šakala zlatého. O tri roky neskôr, teda v roku 2019, sa podľa
poľovníckej štatistiky jarne stavy šakala zlatého v poľovných revíroch na Slovensku odhadovali na 444 kusov. V poľovníckej sezóne 2018/2019 bolo na Slovensku ulovených až 44 kusov tejto psovitej šelmy, ďalšie dva kusy boli evidované ako úhyn. Údajne sa šakal do polovice minulého storočia vyskytoval v Maďarsku len sporadicky. Po roku 1962 jeho početnosť rýchlo rástla vďaka celoročnej ochrane. Prvá stála populácia sa na území Maďarska usadila začiatkom 90. rokov a to pri hraniciach s vtedajšou Juhosláviou.
Pravdepodobne sem šakaly vytlačili vojenské operácie počas konfliktu v uvedenej krajine. V roku 1996 bol šakal zlatý zaradený medzi zver s časom lovu od júna do februára, v roku 2012 bol už zaradený medzi druhy s celoročným lovom.
Od začiatku 21. storočia sa šakal rozšíril do krajín strednej Európy a jeho výskyt už bol potvrdený aj v Nemecku či Holandsku a dokonca na severe Európy aj v pobaltských štátoch. Expanzia šakala aj mimo územia
jeho domovského teritória je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená globálnou zmenou klímy ako aj výrazným zásahom človeka do životného prostredia a postupným pretváraním krajiny.
Najpravdepodobnejšia migrácia šakala z Maďarska na Slovensko je v oblasti Východoslovenskej nížiny, napríklad do okresov Trebišov, Michalovce a Košice-okolie. Na Západe Slovenska migrácii bráni Dunaj. Ale v extrémne suchých rokoch pri nízkej hladine dokáže šakal Dunaj preplávať. Môže migrovať cez pohorie Börzsöny a rieku Ipeľ. V okrese Levice ho v posledných rokoch zaznamenávali pravidelne.
Na základe výpovede lesníka je šakal pozorovaný aj severne od mesta Hlohovec najmenej tri roky. Moja májová skúsenosť jeho výskyt u nás taktiež potvrdzuje. Priznám sa, že uvedený zážitok vo mne vyvolal veľmi príjemné emócie. Na strane druhej si však uvedomujem, že šakal zlatý je našim nepôvodným živočíšnym druhom a nárast jeho populácie v našich podmienkach môže negatívne zasiahnuť do nášho ekosystému.

PhDr. Miroslava Malovcová, PhD.