Liečivý drahokam

Názov príspevku „prišiel“ spontánne, myslím, že dokonale vystihuje typickú jesennú liečivú rastlinu. Hoci všetky bylinky považujem za drahokamy, aj tie menej dekoračné, či už sú to „obyčajné“ buriny alebo nenápadné byliny.
Ruža šípová (Rosa canina L.) patrí medzi dobré známe liečivé rastliny. Prvé zmienky o ružiach sa nachádzajú v starých indických bájach. Ružu nazvala kráľovnou kvetov slávna poetka Sapfo už 600 rokov pred n. l. Do Ríma sa ruže dostali z Grécka, stala sa veľmi obľúbenou, pri každej slávnosti z nej zdobili stoly. Červená ruža bola zasvätená bohyniam lásky a krásy, gréckej Afrodite a rímskej Venuši. V Anglicku bola do 14. storočia takmer neznáma. Ruža bola oficiálnym liekom až do 30. rokov 20. storočia, keď sa tinktúra z ruže galskej predpisovala proti bolesti hrdla.

V ájurvédskej medicíne sa ruže považujú za ochladzujúce a tonizačný prostriedok na myseľ. Ruža ako taká je i dnes symbolom krásy, mladosti, lásky a zaľúbencov. Ruža šípová je v celej strednej Európe najrozšírenejšou
divorastúcou ružou. Ľudový názov „psia ruža“ pravdepodobne pramení zo skutočnosti, že pri zbere plodov sa zberateľ poriadne doškriabe. Uvádza sa tiež, že starí Rimania ju používali pri uhryznutí besným psom. Aj názov „pomaranč severu“ je výstižný, pretože je bohatým zdrojom vitamínu C. Vraj obsahuje 20-krát viac vitamínu C ako citrusové plody. Červenú farbu dodáva šípkam farbivo lykopén, ktoré obsahujú aj rajčiny.
Pestujú sa rôzne vyšľachtené kultivary s hrubšou dužinou a redukovanými nažkami („semenami“) a chĺpkami. Niektoré vyšľachtené odrody sa pestujú pre éterický olej, ktorý sa získava len z korunných lupienkov. Týka sa to najmä ruže damascénskej (Rosa x damascena), z ktorej sa vyrába bulharský ružový olej a ruže stolistej (Rosa centifolia), používanej na výrobu francúzskeho ružového oleja. Ruža damascénska a ruža stolistá sú hybridmi ruže galskej.

V ľudovom liečiteľstve sa používa predovšetkým ako zdroj vitamínov, ktoré priaznivo ovplyvňujú látkovú premenu. Aplikuje sa pri ochoreniach vnútorných orgánov, horúčkovitých stavoch a infekčných ochoreniach. Preventívne sa podáva na zvýšenie obranyschopnosti organizmu. Priaznivo pôsobí aj pri reume a ischiasy. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi, lámavosť kapilár a upravuje zrážanlivosť krvi. Šípky sa najmä v minulosti využívali na výrobu lekvárov, sirupov, vín a dokonca likérov.

V stredoveku sa šípky jedli ako dezert. Zbiera sa aj ruža poľná (Rosa agrestis), ruža galská (Rosa gallica), ruža vráskavá (Rosa rugosa) z východnej Ázie a ruža ovisnutá (Rosa pendulina), ktorá rastie v horských
oblastiach. Pri manipulácii so šípkami si treba dávať pozor, jemné chĺpky dráždia pokožku a sliznicu. Plody – šípky sú plodstvom nažiek, vlastné plody sú tvrdé nažky, ktoré sa ľudovo označujú ako semená.
Rastie na okraji lesov, na medziach, pri plotoch a cestách, na ladom ležiacich plochách. Hojne sa vyskytuje na celom území okresu.
V prípade teplej jesene sa často stáva, že ruža rozkvitne aj v septembri. Veľmi dobre sa pamätám na jeseň v roku 2005, keď pod vyhliadkou Šianec kvitla ešte v októbri. Nedá mi nespomenúť ešte jednu zaujímavosť. Ružence boli pôvodne šnúrky s navlečenými guľôčkami pevne stlačených ružových lupienkov.

Na záver dva tipy:
Maceračný odvar: 2 polievkové lyžice šípok na 400 ml vody, nechať lúhovať 6 až 7 hodín a variť 3 minúty (alebo len zapariť pri 70 ˚C). Užívať 3-krát denne 150 ml po jedle. Liečenie šípkovým čajom trvá 2 – 3 mesiace niekoľkokrát v roku. Aby sa predišlo úbytku vitamínu C, čaj treba vypiť hneď po jeho príprave.
Šípkové víno: k 500 g rozdrvených šípok alebo 1 kg čerstvých plodov pridať 500 g cukru a 5 l vody. Dať do tepla na 6 dní.

Mgr. Miroslava Malovcová-Staníková, PhD.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci