Farebný les

Našťastie máme v tomto neľahkom období povolené pohybovať sa v prírode. Isto ste si pri potulkách chotármi, alebo pri zbere cesnaku medvedieho všimli súvislé porasty ružových a bielych kvetov. Predstavujú bežný druh – chochlačku dutú (Corydalis cava), ktorá patrí medzi zvestovateľov prichádzajúcej jari. Uvedená trváca bylina môže dorásť do výšky až 35 cm. Z podzemnej dutej hľuzy vyrastá priama byľ s dvoma striedavými dvakrát trojpočetnými listami. Je ukončená bohatým strapcom kvetov, ktoré, ako je vyššie uvedené, sú biele alebo ružové, často s fialových nádychom. Spolu s listami tvoria v lese peknú farebnú dekoráciu. Po šedej zime je to pastva pre naše oči.

Jedovatá hľuza sa kedysi podávala proti hlístam, dnes sa práve kvôli toxicite už nepoužíva. Avšak je známe príležitostne užívanie homeopatických prípravkov, napríklad pri zápaloch dýchacích ciest, reumatizme a zlom trávení.

Okrem chochlačky dutej poznáme chochlačku plnú (Corydalis solida) a chochlačku nízku (Corydalis pumila), ktoré taktiež rastú v svetlých lesoch a kroviskách. Sú drobnejšie a podzemné hľuzy majú plné.
V čase keď sa ešte listy nezelenali, ste si mohli počas potuliek prírodou všimnúť niektoré stromy, ktoré sa zafarbili do žltozelena. V Zámockom parku sa takto sfarbil skoro celý les. Tieto stromy predstavujú javor mliečny (Acer platanoides). Zväčša poznáme javor podľa listov a plodov, ale kvet javora je málokomu známy. Kvety tohto 20 až 30 m vysokého stromu sú drobné, ale nie úplne nenápadné, vyrastajú vo vzpriamených chocholíkoch.

Druhový názov javora je odvodený od jeho listových stopiek, ktoré vylučujú mliečnu šťavu. Latinský názov acer pochádza z indogermánskeho základu ac, ak čo znamená ostrý alebo špicatý. Pôvod tohto názvu môžeme nájsť v okrajoch listov, ktoré sú zúbkaté alebo doslova špicaté.
Vo svete je známych asi 200 druhov javora, v Zámockom parku nájdeme okrem javora mliečneho aj javor poľný (Acer campestre) a javor horský (Acer pseudoplatanus). Kedysi tam bol vysadený aj javor tatársky (Acer tataricum), konkrétne pri tzv. francúzskych terasách.
Javor horský bol v minulosti považovaný za liečivý strom, zmieňujú sa o ňom stredoveké medicínske traktáty. Prípravky z kôry a listov boli používané pri horúčke, na opuchnuté kĺby, aj pri bodnutí hmyzom. Mladé listy môžeme bez obáv pridávať do jarných zeleninových šalátov. Staršie listy majú trpkú príchuť.

Najcennejším darom javora je jeho hustá cukornatá miazga, ktorou najviac disponuje javor cukrový (Acer saccharinum). Pochádza zo Severnej Ameriky, vo svojej domovine predstavuje typický strom nížin. Nevyskytuje sa v lesoch, ale na nivách a naplaveninách riek.
Vo veľkom sa pestuje predovšetkým v Kanade, práve pre dobre známy javorový sirup. Metódu získavania cukru zo stromov objavili severoamerickí Indiáni. Podobne aj javor cukodarný (Acer saccharum) nezaostáva za svojím blízkym príbuzným. Tradícia výroby hudobných nástrojov z javorového dreva nie je náhodná, je možné ho spracovávať do veľmi tenkých vrstiev. Údajne pohlcuje veľmi malú časť akustickej energie (3– 5 %) a rýchlosť zvuku v dreve je vysoká.

Mgr. Miroslava Malovcová-Staníková, PhD.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci