Bochníkové idoly v zbierkach Vlastivedného múzea v Hlohovci

V expozícii archeológie Vlastivedného múzea v Hlohovci môžu návštevníci okrem iných exponátov vidieť i dva fragmenty menších hlinených predmetov, o význame ktorých sa vo vedeckých kruhoch vedie diskusia už viac ako sto rokov. V slovenskej terminológii sa tieto predmety nazývajú bochníkové idoly a na území Slovenska sa vyskytujú v období staršej a strednej doby bronzovej (v období medzi r. 1850 – 1450 p. n. l.). Všetky známe nálezy bochníkových idolov z územia Slovenska, ktoré boli získané archeologickými výskumami, pochádzajú zo sídliskových
objektov maďarovskej kultúry. Existuje i niekoľko ojedinelých nálezov bochníkových idolov – do tejto kategórie patria i oba fragmenty z Vlastivedného múzea v Hlohovci.
Prvý fragment našiel v r. 2003 pán Juraj Staník z Trakovíc v Žlkovciach (okr. Hlohovec) v polohe Riegarina, do múzea bol tento predmet získaný v r. 2004 a v archeologickej zbierke múzea má evidenčné číslo A-Tento fragment je z vypálenej hliny hnedej a čiernej
farby. Jeho rozmery sú nasledujúce: zachovaná dĺžka –
4,1 cm, maximálna zachovaná šírka – 1,2 cm, hrúbka –
1,2 cm. Na prednej strane sú zachované zvyšky 2
priečnych rýh, v strede predpokladanej celkovej šírky
idolu boli ryhy zrejme prerušené okrúhlymi vpichmi
(obr. 1).
Druhý fragment našiel v r. 1993 pán Juraj Hladký z Leopoldova v Dvorníkoch, miestnej časti Posádke (okr. Hlohovec), do múzea bol tento predmet získaný v r. 2010 a v archeologickej zbierke múzea má
evidenčné číslo A-404. Miesto nálezu, ktoré uviedol nálezca, leží smerom na juhozápad od osady maďarovskej kultúry, ktorá bola objavená pri archeologickom výskume v r. 1995-1996 v polohe Podzámček (tento výskum viedol PhDr. Juraj Bartík, PhD. z Archeologického múzea Slovenského
národného múzea v Bratislave). Fragment, ktorý našiel pán Juraj Hladký, je z vypálenej hliny hnedej farby a má nasledujúce rozmery: zachovaná dĺžka – 4 cm, šírka – 3 cm, hrúbka 1,7 cm. Na prednej strane sú zachované zvyšky 2 priečnych rýh, ktoré sú v strede šírky idolu prerušené
okrúhlymi lúčovitými odtlačkami (obr. 2).
Ako už bolo uvedené, bochníkové idoly sú predmety, ktoré sa vyskytujú v období staršej a strednej doby bronzovej. Nazývajú sa tak preto, lebo majú tvar bochníka chleba. Ich účel nie je jednoznačne vysvetlený, pre predpokladané rituálne využívanie sa označujú pojmom bochníkové idoly. Uvažuje sa tiež o tom, že tieto predmety sa
mohli používať ako pintadery (pečatidlá). Sú
rozšírené na pomerne veľkom území Európy –
vyskytujú sa od severného Talianska cez južné
Nemecko a strednú Európu až po Balkán. Bývajú
vyrobené prevažne z hliny, v menšej miere i z
kameňa. Zvyčajne sú dlhé len niekoľko
centimetrov a na prednej strane bývajú zdobené
geometrickou výzdobou (úplne zachované
bochníkové idoly z územia Slovenska majú dĺžku
okolo 6 – 8 cm). Niekedy býva geometrická
výzdoba kombinovaná s motívmi, ktoré majú
predlohu v prírode, napr. mušle. Na niektorých
exemplároch sú zachované i stopy inkrustácie
(výzdoby predmetov inofarebným materiálom) –
takéto prípady sú známe napr. zo Slovenska z
lokality Nitriansky Hrádok a zo Srbska na lokalite Lepenski Vir.

Na jednom exemplári z Banatskej
Palanky v Srbsku sú zachované zvyšky červenej farby.
Väčšina nálezov bochníkových idolov
pochádza zo sídlisk, no existujú i niektoré nálezy z
hrobov, napr. z lokality Ostrovul Mare v
Rumunsku a z lokality Franzhausen v Dolnom
Rakúsku. Rumunská lokalita Ostrovul Mare je
zaujímavá i tým, že sa na nej našiel nástroj na
zdobenie bochníkových idolov.
Na Slovensku sa zatiaľ najpodrobnejšie
problematike bochníkových idolov venovala štúdia
Juraja Bartíka a Róberta Baču z r. 1999, v ktorej
zhrnuli informácie o väčšine vtedy známych
nálezov bochníkových idolov z územia Slovenska
a urobili i základné rozdelenie výzdobných
motívov na prednej strane bochníkových idolov.
Vyčlenili týchto sedem skupín výzdobných
motívov:

okrúhly lúčovitý odtlačok (obr. 3:1,3; obr. 4:1,3)

okrúhly odtlačok bez lúčov (obr. 3:6; obr. 4:4)

jednoduchý okrúhly vpich (obr. 3:4,5,7)

vpich obdĺžnikového tvaru (obr. 4:6)

napodobenina odtlačku mušle (?) (obr.4:5)

odtlačok v tvare kríža (obr. 4:2)

pásový rebrovaný odtlačok (obr. 3:2)

Zaujímavé výsledky priniesol botanický
výskum na niektorých bochníkových idoloch zo
Slovenska. Tieto idoly, ktoré boli zdobené okrúhlymi
lúčovitými odtlačkami, pochádzali z Veselého (obr.
3:1,3; obr. 5) a z Nitrianskeho Hrádku ( obr. 4:1,3) .
Eva Hajnalová vyhodnotila tieto odtlačky ako
odtlačky spodnej časti plodov slezovca durínskeho
(Lavatera thuringiaca) – tieto plody sú jedlé. Plody
boli odtlačené zvyškom stopky do hliny. Vodorovné ryhy na sledovaných idoloch boli zasa odtlačky
stebiel tráv. Eva Hajnalová sa domnieva, že plody mohli byť na skúmaných idoloch nielen
odtlačené, ale určitú dobu aj prítomné. Výsledky tohto
botanického výskumu tu spomíname preto, že i fragment
bochníkového idolu z Dvorníkov, miestnej časti Posádky,
ktorý našiel pán Juraj Hladký, je zdobený dvoma
okrúhlymi lúčovitými odtlačkami. Je teda veľmi
pravdepodobné, že i v tomto prípade môže ísť o odtlačky
plodov slezovca durínskeho, to by však musel potvrdiť
alebo vyvrátiť botanický výskum tohto fragmentu.
Ako sme už spomenuli vyššie, fragment
bochníkového idolu z Dvorníkov, miestnej časti Posádky
bol nájdený neďaleko osady maďarovskej kultúry. Je to
síce ojedinelý nález, ale blízkosť spomínanej osady
dovoľuje predpokladať, že i tento nález môžeme priradiť
maďarovskej kultúre. Mimochodom, v Dvorníkoch,
miestnej časti Posádke, sa našiel ešte jeden bochníkový
idol – bol objavený pri archeologickom výskume v r.
1995-1996 v polohe Podzámček. Je to neúplný hlinený bochníkový idol žltohnedej farby.
obr. č. 4
obr. č. 5
Zachovaná časť je na prednej strane zdobená dvoma priečnymi ryhami prerušenými v strede
odtlačkami vejárovitého tvaru ukončenými hlbokým vpichom (obr. 4:5). Idol bol získaný pri
výskume opevnenej osady maďarovskej kultúry, z priestoru vnútorného žľabu opevnenia. V
sídliskovej vrstve ho sprevádzala početná keramika maďarovskej kultúry. Jeho rozmery sú:
zachovaná dĺžka – 5,7 cm, šírka 3,3 cm, hrúbka – 2,1 cm. Predpokladá sa, že výzdoba tohto idolu
môže byť napodobenina odtlačku mušle.
Pri fragmente bochníkového idolu zo Žlkoviec nie je zachovaná tá časť, kde bol použitý
výzdobný motív. Možno iba predpokladať, že bol zrejme zdobený jednoduchými okrúhlymi
vpichmi. Mohol teda vyzerať ako niektoré idoly, ktoré boli objavené vo Veselom (obr. 3:7) alebo sa
o nich predpokladá, že pochádzajú z Veselého (obr. 3:4,5). Fragment bochníkového idolu zo
Žlkoviec je ojedinelý nález, no skutočnosť, že pri archeologickom prieskume, ktorý sme uskutočnili
na mieste nálezu 14.3.2003, boli objavené i črepy maďarovskej kultúry, dovoľuje predpokladať, že i
tento bochníkový idol môžeme priradiť maďarovskej kultúre.
Ako bolo uvedené už na začiatku príspevku, bochníkové idoly sú predmety, o ktorých
význame sa vedie dlhodobá vedecká diskusia. O tom, že účel týchto predmetov je zatiaľ nejasný,
možno najlepšie svedčí ich talianske označenie – v taliančine ich označujú pojmami oggetti
enigmatici (záhadné veci) alebo tavolette enigmatiche (záhadné tabuľky). Napriek tomu existujú
viaceré hypotézy o význame týchto predmetov. Predstavujeme aspoň niektoré z týchto hypotéz.
Maďarský archeológ Gábor Bandi (1939-1988) sa domnieval, že výskyt bochníkových
idolov medzi juhozápadným Slovenskom a severným Talianskom kopíroval trasy diaľkového
obchodu, predovšetkým s jantárom; pri nadregionálnom obchode vraj slúžili ako „komerčné
pečate“.
Poľský archeológ Jerzy Fogel (1942-2013) predpokladal v ornamente na bochníkových
idoloch matematicko-metrický systém. Usporiadanie a počet rýh s odtlačkami na bochníkových
idoloch podľa jeho názoru odrážalo kvalitu a množstvo zasielaného či odobratého tovaru, čiže plnili
úlohu akejsi objednávky a potvrdenky.
Český archeológ Antonín Beneš (1934-2011) ponúkol spojenie bochníkových idolov s
organizáciou pravekej spoločnosti. Ovíjanie bochníku šnúrou symbolicky znázorňuje zjednotenie
menších spoločenských jednotiek do rodov.
Slovenský archeológ Jozef Paulík (1931-2013) dal bochníkové idoly do súvislosti so
slnečným kultom a uctievaním rodových predkov.
Poľský archeológ a religionista Włodzimierz Szafrański (1920-1998) nálezy bochníkových
idolov z územia Poľska spojil s agrárnym kultom – bochníčky v tvare chleba považuje za jeden z
atribútov matky zeme, božský pokrm symbolizujúci plodnosť a večný život.
I keď otázka významu bochníkových idolov nie je zatiaľ jednoznačne vyriešená, osobne sa
domnievame, že aspoň pri exemplároch zdobených okrúhlymi lúčovitými odtlačkami existuje
reálny predpoklad, že by sa mohli spájať s agrárnym kultom, čomu by nepriamo nasvedčovali i
niektoré výsledky botanických výskumov, ktoré sme tu spomínali.
Na záver snáď možno spomenúť len to, že hoci sú nami opisované dva fragmenty bochníkových idolov zo zbierok Vlastivedného múzea v Hlohovci rozmerovo len malé predmety, ich význam ďaleko presahuje ich rozmery.

Mgr. Peter Novosedlík

Vlastivedné múzeum v Hlohovci