Ľudový odev

Expozícia ženského ľudového odevu na poschodí múzea nám približuje ako sa obliekali ľudia v minulosti. Pre malý priestor sú tu vystavené len odevy žien. Práve tento ženský ľudový odev bol najcharakteristickejší, čo sa týka materiálu aj výzdoby, pretože mužský ľudový odev zanikol skoro a to v súvislosti jednak s odchodom mužov do 1. svetovej vojny a za prácou do fabrík, do mesta. Bolo známe vysťahovalectvo do Ameriky. Keď sa muži vrátili späť z vojny, väčšinou už ľudový odev nahradili konfekciou.

Detský ľudový odev sa šil zo zbytkov starého odevu po dospelých. Veľmi skoro v 30. 20. rokoch prišla konfekcia, tieto veci boli lacnejšie, preto sa deťom začali kupovať konfekčné odevy.

Po ľavej strane chodby sú inštalované ženské odevné súčiastky – košík z prútia, ktorý nosili dievčence do mesta, grguľa menšia, ktorá sa používala v okolí Piešťan a v ľavo dolu väčšia, ktorá pochádza z Trnavského okolia. Ďalej sú to rubáše, rukávce, blúzky, sukne, zástery, prucle, zavinovačky, svadobný kožuch, obuv, prikrývky hlavy, vlniaky, pruclíky a rôzne ďalšie doplnky pochádzajúce zo začiatku 20. storočia, prípadne z prelomu storočia.

Na pravej strane prestavujeme ženské odevné komplety, v ktorých vidíme najdôležitejšie momenty v živote človeka. Sú to odevy: svadobný, pracovný, sviatočný a smútočný.

• Svadobný odev – máme u nás Trnavský a Piešťanský variant.
• Pracovný odev – je to starší typ – konopný.
• Výšivka zo Šoporne – na stene – znázorňuje kolobeh života – 4 ročné obdobia: jar, leto, jeseň, zima.
• Podľa ročných období: žatva, oberačky hrozna, svadba, Jánošíkova družina, zapitie po dožinkoch.
• Sviatočný odev – po práci najmä v nedeľu si ho ľudia obliekali do kostola.
• Smútočný odev – nosieval sa na pohreby.
• Hachľa – na česanie konope