- máj
- 17
- 2021
Zvončekový strom
Určite ste si počas prechádzok v zámockom parku všimli strom, ktorého kvety na prvý pohľad pripomínajú zvončeky. Je to paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa) opadavý listnatý strom dorastajúci do 20 m. Listy môžu byť až 30 cm dlhé a takmer tak isto široké, v prípade strihaných stromov až 50 cm dlhé a široké. Na obryse sú široko vajcovité a na báze srdcovité. Na lícnej strane sú pokryté zamatovými chlpmi a spodná strana je husto sivo plstnatá. Kvety rastú vo vzpriamených asi 40 cm vysokých metlinách, jednotlivé kvety sú veľké s rúrkovitou 5 až 6 cm dlhou korunou, ktorá má 5 širokých nerovnako veľkých cípov.
Sfarbené sú svetlofialovo s modrastým nádychom. Plod tvorí 3 až 4 cm dlhá mnohosemenná červenohnedá tobolka s úzkou špičkou. Kvitne v máji ešte pred pučaním listov. V čase kvitnutia je neporovnateľný so žiadnym iným stromom, pripomína obrovskú kyticu zvončekov.
Paulovnia bola pomenovaná na počesť Anny Paulownej (1795 – 1865), holandskej kráľovnej a dcéry ruského cára Paula I. Je známa aj pod synonymom Bignonia tomentosa aj ako „Princeznin strom“, „Cisárovnin strom“ alebo „Kráľovská paulovnia“.
Strom pochádza zo strednej a západnej Číny a je najviac rozšírený v Číne, Kórei a Japonsku. Je dobre známy pre svoje kvalitné drevo a pre liečebné využitie v tradičnej čínskej medicíne. Už dávnejšie sa s obľubou pestuje v teplejších oblastiach Európy ako okrasný parkový strom.
Podľa záznamov aj legiend ľudia využívali paulovniu na mnohé účely už pred 2600 rokmi. V Číne je známa aj ako strom šťastia. S obľubou ju pre šťastie vysádzali v blízkosti svojich obydlí. Keď sa narodilo dievčatko, podľa dávnych tradícii vysadili paulovniu. Kým dospelo, aj strom vyrástol. Keď sa vydalo, mladomanželia si zo stromu dali vyrobiť nábytok. Strom šťastia pôsobil aj naďalej. Ďalej z nej získavali drevo vhodné na stavbu domov, na
výrobu spomínaného nábytku, poľnohospodárskeho náradia, hudobných nástrojov, na výrobu papieroviny a na medicínske účely.
V tradičnej čínskej medicíne sa používali rôzne časti rastliny ako zložky liečiv na mnohé ochorenia. Liečivá získané z listov, plodov a dreva majú špecifické účinky na bronchitídu a astmu. Zmierňujú kašeľ a znižujú tvorbu hlienov. Odvary z listov liečia rôzne rany a kvety majú liečivé účinky na kožné ochorenia. Denná aplikácia vodných roztokov pripravených z listov a plodov sa používala na podporu rastu vlasov a na stmavenie šedivých
vlasov. Tinktúra z kôry sa podávala pri horúčke aj na liečbu črevných parazitov. Existujú záznamy aj o použití na liečbu zápalových ochorení, hemoroidov a bakteriálnych infekcií. V súčasnosti sú účinné látky tohto stromu intenzívne skúmané za účelom potenciálneho klinického využitia. Farmakologické experimenty ukázali, že plody môžu znižovať krvný tlak. A nielen to. Napríklad prenylované resp. geranylované flavanóny preukazujú antioxidačnú a protizápalovú aktivitu vychytávaním voľných radikálov.
V zámockom parku máme dva chránené stromy cca. 210 ročný platan javorolistý (Platanus x hybrida) a borovicu lesnú (Pinus sylvestris). Málokto dnes vie, že sme mali ešte jeden chránený strom a to paulovniu plstnatú (Paulownia tomentosa) pri obytnom dome Zámok 5. Pre nevyhovujúci zdravotný stav bol strom za čias pôsobenia záhradníka pána Jalakšu odstránený (v roku 1997). Pani Mária Kováčiková spolu so Soňou Kováčikovou zo semienok vypestovali stromčeky, a po konzultácii so záhradníkom vysadili v blízkosti bytového domu. Takže dnešná pulovnia na mieste pôvodného stromu spolu s druhým stromom severozápadne od bytovky sú „deti“ uvedenej chránenej dreviny. Ďalší priamy potomkovia sa nachádzajú severne od bytového domu, na tzv. lúčke, vysadil ju pán Jalakša. Dnes majú stromy 24 rokov.
Na záver uvediem ešte jednu zaujímavosť. Okrem paulovnie sa zámocký park môže znova pýšiť ďalším dekoratívnym stromom a tým je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera). V minulosti rástol na západnej strane jazierka a v súčasnosti je vysadený pri amfiteátri.
Autor: Mgr. Miroslava Malovcová, PhD., Vlastivedné múzeum v Hlohovci