Otvorené: Ut. - Pia. 8:00 - 15:30 | Sob. - Ned. 13:00 - 18:00

Liečivé rastliny v okrese Hlohovec 4.5.-29.8. 2021

Bylinkárstvo a vôbec vzťah k rastlinám sa vytváral už od počiatku ľudských dejín. Dokonca „drsní“ neandertálci pochovávali svojich mŕtvych s kvetinami. Rastliny boli pre našich predkov veľmi dôležité aj z duchovného hľadiska. V stromoch a kvetoch videli rôzne božstvá a Matku zem. Považovali sa za symboly duchovného pokroku, napríklad „strom poznania“ alebo „strom života“. V niektorých kultúrach si raj dodnes predstavujú ako nádhernú záhradu plnú krásnych a užitočných rastlín, ktoré priaznivo pôsobia na všetok život. 

Lipa veľkolistá

Po stáročia sa bylinky zbierali vo voľnej prírode alebo sa aj pestovali. Pestovanie liečivých rastlín prispieva k ochrane mnohých ohrozených druhov a umožňuje dlhodobé dodávky rastlín v potrebnom množstve a akosti. Na vlastné domáce pestovanie sa dnes ponúka široký sortiment byliniek vhodných do záhrady, ale aj na balkón. Niet pochýb o tom, že bylinkárske umenie prežíva obdobie renesancie.

Levanduľa úzkolistá

Záznamy o bylinkách nájdeme na mezopotámskych tabuľkách, v knihe Genezis, egyptských spisoch, v čínskych lekárskych knihách a indických Ajurvédach. Z gréckych a rímskych čias sú známe Hippokratove, Dioscuridove, Galenove a Pliniove spisy, ktoré sa zaoberajú používaním liečivých rastlín. Neskôr sa tieto poznatky dostali do kláštorov v Stredomorí a v stredoveku do západnej a strednej Európy. A tak vznikli ďalšie významné práce ako napríklad dielo Hildegardy z Bingenu, svätého Alberta Veľkého alebo Konráda z Megenburgu. Tieto spisy mali vplyv na diela novodobejších známych autorov, ale aj na našich prírodovedcov ako bola napríklad Izabela Textorisová a Andrej Kmeť. Bylinky sa z kláštorných záhrad postupne dostali do farských záhrad a záhrad mešťanov a dedinčanov.

Jahoda obyčajná 

V minulosti spravovali bylinky ženy, nazývali sa herbárie. Veľmi dobre poznali liečivé vlastnosti rastlín a svoje skúsenosti odovzdávali z generácie na generáciu. Ďalšou dôležitou postavou bol bylinkár, obchodník s korením (lekárnik) a felčiar (lekár).   

Ďatelina lúčna

K liečivým rastlinám patrí aj pre náš región významná drevina hloh jednosemenný. Nepochybne dal názov nášmu mestu vďaka hlohovému porastu v okolí vtedajšieho hradu a osady. Je tiež predmetom mnohých legiend a rozprávok.  

Hloh jednosemenný

Farmaceutika sa zrodila až v 19. storočí. Najskôr sa účinné látky získavali priamo z rastlín. Jednou z prvých moderných drog izolovaných z rastliny bol morfín. Prevrat nastal až v roku 1852, keď sa prvýkrát synteticky vyrobil salicín. V oblasti vedy sa liečivým rastlinám venuje pozornosť celé desaťročia. Vďaka intenzívnym výskumom sú naše vedomosti o látkach obsiahnutých v rastlinách výrazne hlbšie, aj napriek tomu, že ani zďaleka nie sú preskúmané všetky bylinky. Zaujímavé poznatky o liečivých účinkoch rastlín k nám v súčasnosti prichádzajú od domorodých národov Afriky, i zo Severnej a Južnej Ameriky.

Ruža šípová

V roku 2017 oslávila 50. výročie vzniku Záhrada liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je jediným špecializovaným pracoviskom zameraným na pestovanie liečivých, resp. potenciálne liečivých rastlín na Slovensku. Genofond zbierky obsahuje cca 800 druhov rastlín. V spolupráci s niekdajšou Slovakofarmou, a.s. Hlohovec sa vytvorila expozícia zameraná na využitie liečivých rastlín pri príprave čajovín a výrobe liekov.

Zostavenie kompletného atlasu liečivých rastlín sveta by si vyžadovalo prácu niekoľkých generácii a vydanie mnohozväzkového diela. Aj napriek takému veľkému množstvu liečivých rastlín stačí pre priemerného fytoterapeuta poznať 150 až 200 druhov. I s týmto „nepatrným“ počtom si dokáže poradiť s väčšinou ochorení.

 Kurátor výstavy: Mgr. Miroslava Malovcová-Staníková, PhD.