List Pavla Országha Hviezdoslava hlohovským žiačkam

Konečně zasvitlo Slunce Slobody.

            Osvobozený národ vědom svých dávných práv, povstal v nové ohromné síle, dle slov velikého věštce učitele Jana Amose Komenského vzal vládu věcí svojich do vlastních rukou, jak bylo jeho tužbou a všech, když v cizině dleli a čekali dílo obnovy.

            28. říjnem padly okovy, jimiž nás svírali Habsburgové, padla nadvláda německá i maďarská, útisk změnil se v oddech a v procitání k novému samostatnému životu. Národ utrpením poučen a světovou válkou pevně orientován po své pravdě a po svém právu spojil oudy své s dohodou, která vytýčila veliké idee na praporu obnoveného světa sebeurčení národů, mír, rozkvět národů pokojných. Kultura zvítězila, barbarství a útísk, zotročování a vykořisťování padlo.

Tieto vety otvárajú strany novozaloženej kroniky Meštianskej školy v Hlohovci, ktorá odvodzuje svoje ďalšie smerovanie od historického dňa 28. októbra 1918, keď vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov. Silná maďarizačná vlna, ktorá mala za úlohu pod vplyvom Apponyiho školských zákonov odnárodňovať slovenskú mládež, skončila. Dňa 7. apríla 1919  prešla správa školy do rúk Karla Buzka, čím bola výučba v maďarčine ukončená. Komplexne sa reorganizoval systém výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorého súčasťou boli aj viacerí českí pedagógovia prichádzajúci na Slovensko vypomáhať v oblastí školstva (Urminský, 2020, s. 6 – 7). V nových podmienkach sa kládol dôraz na výchovu mládeže v intenciách nového štátneho celku a vzájomnej tolerancii oboch spolunažívajúcich národov a tomu bol prispôsobený nielen vyučovací proces, ale aj systém organizácie výchovy detí a mládeže mimo hodín školského vyučovania.

Už 23. apríla sa prisťahovali do Hlohovca prví učitelia z Čiech – Jan Mareček (Vyškov), František Ondryáš (Tovačov), Boleslav Erbrt (Věž u Humpolce) či najznámejší z nich Josef Sulík (Ouvaly). Veľkými podporovateľmi školy boli v tomto neľahkom období známe hlohovské osobnosti – farár Pavel Šiška či právnik Miloš Šimko. Riaditeľom školy sa stal Josef Sulík (vo funkcii bol od 24. apríla 1919 do 30. júna 1921). V deň otvorenia školy, 3. mája 1919, sa prihovoril žiactvu, učiteľskému zboru i verejnosti a „naznačil jakým duchem povede práci výchovnou se sborem, zejména že přátelským poměrem k žactvu a k lidu zdejšímu přičiní se o porozumění výchově a učbě a nabýzel kulturní práci se sborem zdejší veřejnosti“ (Školská kronika Meštianskej štátnej školy v Hlohovci).

Blok textu: Meštianska škola v Hlohovci z prelomu 20. a 30. rokov 20. stor. (zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci)

Škola založila žiacku knižnicu, pre chlapcov bola zriadená dielňa, kde okrem iného zhotovili bábkové divadlo. Vznikol divadelný a hudobný krúžok. Dievčatá mali k dispozícii dielňu pre ručné práce. Žiaci vydávali pod dohľadom pedagógov triedne časopisy (II. trieda dievčenská Ružu a IV. trieda chlapčenská Mlynček), kde publikovali svoje básne, poviedky i kresby. Z takto organizovaného zázemia vyrástol aj klub školskej mládeže, ktorý „sa ustanovil pod firmou Hviezdoslavov samovzdělávací kruh dívek“ (Sulík, 1922, s. 51).

Riaditeľ Sulík, v literárnom svet známy pod pseudonymom Pavel Sula, bol mimoriadne spisovateľsky zdatný a produktívny a v čase, keď slovenské školy ešte nemali potrebné učebnice, z ktorých by sa mohli deti vzdelávať. So žiakmi vytváral texty pre túto potrebu. Spoločne zostavili viacero zborníkov literárnych prác na rôzne témy. Jednou z nich bola aj téma prvého výročia a zásluhy prezidenta Masaryka o vznik Československa. Zborníček s titulom „Knížka, kterou si psaly děti“ vyšla ako súčasť Sulíkovej knihy Mravní výchova ve školské praksi (1922), kde nájdeme práce hlohovských študentov.

K výročným oslavám vzniku spoločnej republiky sa pripojili aj žiačky IV. triedy hlohovskej meštianky, keď sa rozhodli poslať list vtedy zrejme najvýznamnejšiemu žijúcemu slovenskému spisovateľovi Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Voľba na Hviezdoslava nepadla náhodou, pretože na škole vznikol pod vedením učiteľky slovenčiny Emílie Baranovičovej samovzdelávací krúžok, ktorého členkami boli práve tieto žiačky. Celý názov krúžku znel Hviezdoslavov samovzdelávací kruh dievčat. Spisovateľovo meno v názve krúžku má vyjadrovať zhodu s jeho ideovým zmýšľaním, zámer venovať sa kvalitnej literatúre s národnou tematikou i snahu napĺňať mravné hodnoty autorovho literárneho posolstva. Úlohou spolku bolo nielen vzdelávať, ale aj zabávať deti v českom, no najmä slovenskom jazyku. Žiačky organizovali besedy, večierky, kde sa recitovalo a spievalo i hralo na piane. Pomenovanie krúžku po poprednom slovenskom spisovateľovi naznačuje jeho ideovú orientáciu a zároveň predznamenáva sumu realizovaných aktivít, ktoré sa sústredili na národný jazyk, literatúru, jednoduché dramatizované scénky, ale i štúdium národnej histórie.

Dievčatá z krúžku (žiačky štvrtého ročníka) vyvíjali národne orientované aktivity, čoho dokladom je aj ich spontánne rozhodnutie pozdraviť listom spisovateľa, ktorého meno nesú v názve svojho spolku a ktorý podobne ako väčšina slovenských intelektuálov radostne privítal nové štátne pomery. Žiačky sa spisovateľovi s dôverou i kusom detskej prostoty a otvorenosti zdôverujú so svojimi študijnými úspechmi i problémami. Chvália zodpovednú prácu učiteľov a zaväzujú sa byť usilovné vo svojom štúdiu.

Blok textu: Titulná strana knihy Morální výchova 
ve školské praksi

Dojatý Hviezdoslav odpovedal žiačkam z Hlohovca na pozdrav listom, kde vyjadruje radosť nad tým, že sa môžu učiť v slobode a demokracii a zároveň ich povzbudzuje v ich učení i spolkovej činnosti. Nezabudne zdôrazniť význam rodiny a školy ako prvoradých činiteľov pri formovaní osobnosti mládeže, no vyjadruje aj potešenie nad tým, že uvedomelosť žiačok tomuto procesu výchovy výrazne napomáha. 

Učiteľ Ján Dúbravčík, ktorý na škole viedol „kurs slovenský“, teda kurz slovenčiny pre dospelých, poskytol plné znenie listu redakcii časopisu Slovenská škola (Dúbravčík, 1919, s. 249 – 250). Z tohto časopisu prebrali znenie listu aj ďalšie periodiká, napríklad časopis Naša Orava (Red., 1920, s. 2 – 3). J. Dubravčíka očarila angažovanosť mladých hlohovských dievčat a ich národne uvedomelé zmýšľanie dáva za príklad aj ich rovesníkom z iných škôl po celom Slovensku. Originál listu je starostlivo uložený v archíve Gymnázia Ivana Kupca ako nasledovateľskej inštitúcie po Meštianskej škole a otvára Pamätnú knihu školy

Hviezdoslavov hlohovským žiačkam:

Roztomilé dcérky, či vlastne, keďže som už tak veľmi starý, zlaté vnučky moje!

Ďakujem Vám všetkým veľmi pekne za Váš detinský prostosrdečný, krásny i dojímavý lístok, ktorým ste ma tak neočakávane poctily a ktorý došiel ma ako dáky svetlý posol po radostnom dni, prvom to sviatku našej národnej svobody, dňa 28. októbra t. r. Ani si predstaviť nemôžete, ako ste ma ním milo, radostne prekvapily, potešily; tým viac, keď som vyrozumel z neho, ako dobre chápete veľkú, pamätnú slávnu prítomnosť: základ to i Vašej lepšej, krajšej budúcnosti; a že i Vy pociťujete rovno s nami staršími i starými sladkosť a milotu zavítavšej k nám slobody, ktorej, áno veruže len s pomocou drahých bratov Čechov sme sa domohli a udržať ju a svoju samostatnosť podobre môžeme len s ich všestranným pričinením sa, ruka v ruke a pleco u pleca dejstvujúc a pracujúc spolu s nimi: zač im patrí naša neobmedzená vďaka, celé naše bratské srdce!

Takže vám už teraz ľahšie padá učiť sa a porozumieť predmetom, Vám v tej našej drahej materinskej reči predkladaným? Veru verím! Šťastné ste, keď sa môžete takto bezprostredne oboznamovať so všetkým, čo je okolo Vás a vo Vás… Len sa teraz už učte pilne, usilovne v prvom rade sebe k prospechu a k radosti Vašich dobrých rodičov a znamenitých, všetkej cti i lásky hodných učiteľov; že sa popritom pekne, mravne chováte, iste predpokladám: to sa ináč o našich hodných dievčatkách ani myslieť nedá. Pánboh Vám pomáhaj vo Vašom peknoduchom snažení!

To Vám úprimne praje, keď Vás srdečne pozdravuje a jednotlive na to čisté čielko bozkáva v duchu.

                                                                                                   Váš starý otecko

         Hviezdoslav      

Dolný Kubín, 1. XI. 1919

Blok textu: Hviezdoslavov list hlohovským žiačkam 
z 1. novembra 1919.

Pramene a literatúra:

  1. DUBRAVČÍK, Ján: Hviezdoslavov list na hlohovské žiačky. In: Slovenská škola, roč. 1, 1919, s. 249 – 250.
  2. List P. O. Hviezdoslava hlohovským žiačkam. Uloženie: Pamätná kniha Meštianskej školy v Hlohovci, archív Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci.
  3. Red.: Hviezdoslavov list na hlohovské žiačky. In: Naša Orava, roč. 3, 1920, č. 1, s. 2 – 3.
  4. SULÍK, Josef: Morální výchova ve školské praksi. Doklady z měšťanské školy chlapecké a dívčí v Hlohovci na Slovensku. Brno: Nákladem „Ústředního spolku učitelského na Moravě a ve Slezsku“, 1922, 80 s.
  5. Školská kronika Meštianskej štátnej školy v Hlohovci. Uloženie: archív Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci.
  6. URMINSKÝ, Jozef: V 19. storočí postavili v Hlohovci prvú meštianku v Nitrianskej župe. In: Život v Hlohovci, roč. 44, 2010, č. 2, s. 6 – 7.

PhDr. Marián Kamenčík, PhD.

Vlastivedné múzeum v Hlohovci